jún 13, 2022 | Aktuálne, Novinky, Ubikácia africkej fauny, Výskum v zoo
Spolupráca Národnej zoologickej záhrady Bojnice a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, prostredníctvom Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, prebieha už celé desaťročia, pričom v poslednom období sa zameriava na cielený výskum orientovaný priamo na interné potreby organizácie.
18.5.2022 prebehol prvý zber vzoriek internej atmosféry na prítomnosť vybraných bioaerosolových častíc a údajov z kontinuálneho merania primárnych fyzikálnych faktorov vnútorného prostredia v rámci Ubikácie africkej fauny, ktoré je pripravované už dlhšiu dobu a bude prebiehať opakovane, aby sa na základe komplexných údajov zaistili čo najhodnejšie podmienky pre naše slonice v ich novom domove. Samotnou investíciou do nových chovných priestorov zďaleka nekončí práca zameraná na zabezpečenie optimálneho vonkajšieho a vnútorného prostredia v súlade s legislatívnymi nariadeniami, svetovými odporúčaniami a hlavne potrebami zvierat a požiadavkami chovateľov, ale je aj naďalej predmetom kvalifikovaného záujmu, a to nie len zo strany zoologického odboru. Výskumným a vedeckým garantom tejto činnosti je Ústav chovu zvierat a osobne prof. Ing. Vladimír Tančin, DrSc. Úlohou odboru investičných aktivít bude, všetky tieto poznatky riadne implementovať, prostredníctvom nekomplikovaných, ekonomicky nenáročných technických vylepšení alebo prevádzkových opatrení.
10.6.2022 prebehlo ďalšie významné pracovné stretnutie s kolegami z Ústav výživy a genomiky, ktorí spolu s vedúcim úseku výživy, Ing. Andrejom Duchoňom, preberali možnosti zvýšenia kvality konzervovaných krmív v našej zoo.
Súčasťou pracovného stretnutia bola tiež téma uzatvorenia Memoranda o spolupráci na dlhšiu dobu, nakoľko aktuálna písomná forma dohody o spolupráci je uzatvorená na 5 rokov a v dohľadnej dobe končí jej platnosť a účinnosť. Uvedenú tému prebrali osobne štatutár NZOO Bojnice Ing. Milan Šovčík a prorektor pre vzdelávanie Ing. Milan Šimko, PhD..
Pracovné stretnutie zástupcov NZOO Bojnice a SPU v Nitre, 10.6.2022.
Jednanie o uzatvorení novej, písomnej formy spolupráce organizáciami (sprava): Ing. Milan Šimko, prof. Ing. Miroslav Juráček, PhD., Ing. Milan Šovčík , Ing. Andrej Duchoň
Autor článku: Ing. Viera Madajová
sep 11, 2019 | Novinky, Pomáhame, Rehabilitačná stanica, Sieť záchranných staníc, Výskum v zoo, Zaujímavosti
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice posunula proces rehabilitovania a následného vypúšťania vtákov na vyššiu úroveň. Začiatkom jesene sme telemetrickými zariadeniami označili prvé dva jedince bociana bieleho a myšiaka lesného. Ide o pilotnú štúdiu našich operencov v rámci výskumu Národnej zoologickej záhrady.
Rehabilitačná stanica Národnej zoo Bojnice už niekoľko dekád poskytuje prvú pomoc a následnú zdravotnú starostlivosť pre zranené alebo osirelé voľne žijúce vtáky a cicavce. To zahŕňa mnohé činnosti – od prvého kontaktu cez špecializovanú veterinárnu starostlivosť až po dlhodobú rekonvalescenciu a znovunadobudnutie stratenej kondície. Zavŕšením všetkej tejto snahy je následné vypúšťanie všetkých rehabilitovaných zvierat do ich prirodzeného biotopu, či už za účelom podpory existujúcej populácie alebo reintrodukcie do tých oblastí, kde je už daný druh vyhynutý. Nie vždy sa však rehabilitované jedince dokážu zaradiť do bežného života v prírode a napriek všetkej snahe a dôslednej príprave nemusí byť ich návrat úspešný. Národná Zoo Bojnice v spolupráci so Štátnou ochranou prírody – CHKO Ponitrie vypustila rehabilitované jedince, ktoré za podpory Environmentálneho fondu označila telemetrickými zariadeniami.
Hlavným účelom je overenie úspešnosti spätného vypúšťania vtákov do ich prirodzeného prostredia na overenie zvolenej metodiky rehabilitácie. Zároveň získavame aj cenné dáta o pohybovej aktivite jedincov, využívania biotopov a veľkosti ich domovských okrskov. Telemetrické sledovanie bude sprostredkované pomocou najnovšej technológie na monitorovanie aktivity, pohybu a presnej pozície jedincov.
Telemetria predstavuje unikátnu metódu výskumu vtáctva, vďaka ktorému sa môžeme dozvedieť množstvo zaujímavých faktov zo života vtákov. Okrem toho hrá zásadnú rolu nielen pri poznávaní, ale aj aktívnej ochrane mnohých vtáčích druhov. „Okrem presného lokalizovania jedinca vieme zistiť aj dĺžka migrácie, rýchlosť a vzdialenosti, ktoré vtáky dokážu za deň prekonať. Z presnej lokalizácie sa dá následne určiť aj ktoré habitaty preferujú, ktorým sa vyhýbajú, typ prostredia, ktoré preferujú a využívajú na zber a lov potravy, odpočinok, či nocovanie. Na základe týchto všetkých údajov dostáva telemetria aj ochranársky význam. Zo získaných údajov chceme vyťažiť maximum v prospech poznania a ochrany vypustených druhov“ povedal vedúci zoologického odboru Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
„Nielen vypúšťanie, ale aj samotnú inštaláciu vysielačiek vykonávame s maximálnym dôrazom na bezpečie zvierat, tak aby vysielačka svojou váhou a rozmermi významnejšie neobmedzovala jedincov v ich každodennom živote. Platí zásada, že maximálna hmotnosť takýchto zariadení je do 3 % váhy takto označovaných zvierat. Osud bocianov a myšiakov, ktoré sme po rehabilitácii a znovunadobudnutí stratenej kondície označili a vypustili do voľnej prírody tak budeme môcť sledovať vďaka vysielačkám nepretržite. Veľkou výhodou telemetrie je kedykoľvek a pri akýchkoľvek problémoch, ako napríklad poranenie a zhoršenie zdravotného stavu či prípadne kondície vtáka vyhľadať a následne odchytiť“ doplnil Branislav Tám.
Ako prvé boli s GPS vysielačmi označené a vypustené dva jedince bociana bieleho (Ciconia ciconia), ktorým dlhotrvajúca rehabilitácia neumožnila skorší návrat do ich prirodzeného prostredia. Nasledovali dva jedince myšiaka lesného (Buteo buteo). Tento druh dravca je síce na našom území považovaný za najpočetnejší, avšak údaje o jeho priestorovej aktivite pochádzajú na Slovensku len z pozorovaní. Práve údaje, ktoré nám poskytne telemetria prispejú k detailnejšiemu poznaniu správania tohto druhu.
Počas migrácie striehne na bociany viacero nebezpečenstiev, okrem prirodzených hrozieb ako sú dravce, choroby či výkyvy počasia, sú to najmä ľudské aktivity, ako odstrel a odchyt za účelom ich konzumácie, otravy, či elektrické vedenia, na ktorých sa ročne zabije veľké množstvo rôznych druhov vtákov. Veríme však, že naše bociany sa týmto nástrahám vyhnú a prežijú svoju prvú púť na africké pláne. Prajeme im veľa šťastia.
aug 26, 2019 | Pomáhame, Rehabilitačná stanica, Sieť záchranných staníc, Výskum v zoo
Do nemeckého Falckého lesa sa po 200 rokoch vrátil rys. Je to aj zásluha Národnej zoo Bojnice, ktorá sa zapojila do projektu LIFE Luchs, v rámci ktorého poskytla do Nemecka 8 dospelých rysov. Tie sa tu postupne úspešne rozmnožujú…
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
Máte záujem spracovávať v zoo svoju diplomovú/bakalársku prácu?
Áno, môžete. Je však nevyhnutné dodržať nasledujúce podmienky.
1. Téma práce musí byť pre zoo prospešná.
2. Zoologickú záhradu musí kontaktovať nielen študent, ale aj jeho školiteľ. Následne sa dohodnú podmienky na spoluprácu. Vzhľadom na neúmerné množstvo žiadostí o údaje, podklady či dokonca o hotové a spracované výsledky na žiadosti samotných študentov (bez školiteľa) neodpovedáme.
3. Výskumná úloha musí priniesť konkrétne empirické výsledky a nové zistenia. Zoo nepodporuje vypracovávanie diplomových prác rešeršného typu. Študent musí dopredu vedieť akú metodiku práce bude používať, akým spôsobom bude vyhodnocovať dáta a musí vedieť pracovať samostatne. Zoo neposkytuje a nespracováva údaje za študentov. Poskytuje možnosť a prístup k archívu v priestoroch zoo alebo v knižnici.
4. Študent si pred začiatkom zbierania údajov v zoo pripraví prehľad odborných kníh a článkov a bude mať tému dôkladne naštudovanú.
5. Potom, čo študent splní tieto požiadavky a bude mu oficiálne umožnené pracovať na svojom výskume bude zaškolený prideleným odborným pracovníkom zoo (kurátor, hlavný zoológ), ktorého bude priebežne informovať o svojej práci počas celého výskumného pobytu v zoo.
6. Po dokončení práce a obhájení študent zašle minimálne elektronickú kópiu práce do zoo.
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
V encyklopédii: Rys ostrovid
Dňa 25.10.2014 sme v rámci aktivít projektu „Spolužitie s karpatskými prízrakmi“ zameraného na výskum rysa ostrovida (Lynx lynx) zorganizovali medzinárodný workshop pre veterinárov a odbornú verejnosť. Garantkou podujatia je Dr. Marie-Pierre Ryser Degiogis z partnerskej švajčiarskej organizácie KORA a Bernskej veterinárnej univerzity. Program workshopu bol rozdelený na dva bloky. Prvý blok s prezentáciami sa uskutočnil v dopoludňajších hodinách v zasadačke MÚ v Bojniciach z dôvodu práve začatej rekonštrukcie vstupného areálu a zooškoly. Po obedňajšej prestávke sa účastníci workshopu presunuli do areálu ZOO Bojnice do veterinárnej ambulancie. Tam prebiehal druhý blok workshopu, ktorý pozostával z praktických cvičení a pitiev uhynutých jedincov rysa ostrovida s analýzou a posudzovaním zdravotných problémov jednotlivých zvierat.
júl 25, 2016 | Výskum v zoo
V dňoch 22. až 24. mája hostila nemecká ZOO Landau medziročné zasadnutie odbornej skupiny poradcov pre antilopy pri Európskej asociácii zoo a akvárií. Za našu zoo sa mítingu zúčastnili dvaja pracovníci. Vedúci zoologického úseku ZOO Bojnice predniesol prítomným na pozvanie predsedu skupiny prednášku o “Variabilite vybraných druhov antilop v Afrike”. Bohatý dvojdňový program zahrňoval maratón referátov, prezentácií a analýz európskych populácií chovaných antilop a žiráf. Zástupca našej zoo bol poverený úlohou vytvorenia samostatnej webovej stránky komisie.
Abstrakt prednášky
Peter Luptak, Head Zoologist, Bojnice Zoo, 972 01 Bojnice, Slovakia,
The variability of some antelopes across Africa
The main goal of presentation was to comment some selected taxonomic antelope problems and to show author´s photos of antelope forms which are less known.The first species showed was the Bangweulu Sassaby as an example of evolutionary unique species. An overview of other antelope endemics and local forms of Western and Central Zambia with special attention to waterbucks and lechwes were also presented. The author tried to answer why the tora hartebeest extinction is so ignored and how little we know about this probably extinct antelope. Very critical situation regards other less known hartebeests as Swayne´s, Western, Laikipia, Neumann´s and Lelwels. The author showed photos of possible intergrades between lelwels and western hartebeests from CAR. He documented specimens of the Banded gazelles from Kenya – till now classified as extinct. Later author discussed and photographically supported color differencies of lowland and mountain bongo males. Derby´s elands were a good example how can subjective taxonomical treatments threat conservation of antelopes. Do we really have enough support for monotypic taxonomy of Derby´s elands, bongos or roans? A brief comment of some inconsistencies and errors of HMW 2 and announcement of published review of this book was mentioned (Folia zoologica 2012 61(1): 95-96).
