júl 10, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Často sú démonizované a zobrazované ako príšery z podzemia. V skutočnosti sú len obeťami nepravdivých povier. Mnohí z nás sa ich dodnes desia. Netopiere však pre nás nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Vďaka ich vzhľadu a využívaniu podzemných úkrytov boli ešte v nedávnej minulosti považované za diablových spoločníkov. Najmenšie cicavce na svete však vôbec nie sú nebezpečné. Práve naopak, sú užitočné a majú veľmi zaujímavý život.Mnoho ľudí ešte aj dnes považuje netopiere za vtáky. Netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Netopiere sú jediné cicavce na svete so schopnosťou aktívneho letu. Nie sú príbuzné myšiam ani žiadnym hlodavcom. Evolučné štúdie dokázali, že netopier je viac príbuzný primátom a v rámci živočíšnej ríše tvorí vlastný rad s názvom Chiroptera. Majú síce slabý zrak, no nie sú úplne slepé. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto mýtu je fakt, že lovia v noci a k orientácii používajú echolokáciu. Ultrazvukový signál je druhovo špecifický a má frekvenciu od 20 do 110 kHz. Svojimi špeciálne tvarovanými ušnicami a ušným viečkom zachytávajú odraz ultrazvukových vĺn, ktoré vydávajú ústami, niektoré druhy nosom. Tie sa odrážajú od objektov a poskytujú im informáciu o ich veľkosti, polohe a tvare.
Staršia literatúra je plná mýtov, ktoré súvisia so zamotaním sa netopiera do vlasov. Dokonca sa verilo, že počas letu hľadá človeka, ktorý dal svoju dušu diablovi. A ak ho nájde, zapletie sa mu do vlasov a dušu odnesie do pekla. Preto vždy večer, keď dievčatá z dedín vychádzali z domu, mali na hlave šatky, lebo netopiera by nikto z vlasov nedostal. Ak by sa vraj zamotal, spôsobil by besnotu, preniesol vši, blchy a mohol by zatemniť mozog a dostať tak dievča na pokraj šialenstva. V Tirolsku verili, že dievčaťu, ktorému vletí do vlasov netopier, sa nikdy nevydá. A podľa povery sedmohradských cigánov vznikol netopier z bozku, ktorý dal čert spiacej žene.
Na svete síce žijú netopiere, ktoré sa živia krvou, ide však len o 3 druhy – Desmodus rotundus, Diaemus youngi a Diphylla ecaudata –, a aj tie žijú v tropických oblastiach Ameriky. Pokožku narežú ostrými zubami a okamžite do nej vpustia sliny obsahujúce anestetiká a látky brániace zrážaniu krvi. Aj preto rana krváca ešte nejaký čas po tom, čo sa upír približne po pol hodine hodovania nasýti. Samotná ranka po uhryznutí je iba 5 milimetrov široká a približne rovnako hlboká a väčšinou sa zahojí do niekoľkých dní. Krv obete nesajú, ale vylizujú jazykom so špeciálnymi drážkami. Aby tieto netopiere prežili, svoje drobné telo musia napojiť krvou každú druhú noc. Keďže krv obsahuje veľa vody a bielkovín, ale dodáva málo energie, musia jej na posedenie vypiť čo najviac, čiže 70 až 80 percent svojej hmotnosti. Stáva sa, že to netopier so svojou pažravosťou preženie, takže od koristi sa doslova odgúľa. S plným bruchom nedokáže vzlietnuť a cestu domov musí absolvovať prevažne po zemi.
Odhliadnuc od práve opisovaných druhov živiacich sa krvou, potravu ostatných tropických netopierov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy z kvetov. Všetky európske netopiere sa živia výlučne hmyzom, dokážu ho skonzumovať veľké množstvo a jeden jedinec dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov. Naše netopiere majú veľmi rýchly metabolizmus, preto potrebujú za noc skonzumovať potravu rovnajúcu sa 20 až 50 percentám svojej telesnej hmotnosti.Lovia pomalým alebo, naopak, rýchlym letom voľne vo vzduchu, iné druhy lovia medzi korunami stromov, zbierajú ju z povrchu listov, kôry, zeme alebo vodnej hladiny.
Na Slovensku žije z celkovo viac ako 1 200 známych druhov netopierov len 28. Pôvodne obývali prírodné biotopy, a to najmä podzemné priestory, ako sú jaskyne a pôvodné pralesy, kde si nachádzali úkryty v dutinách starých stromov. S postupnou zmenou krajiny a rozvojom ľudských sídiel však dochádzalo k miznutiu ich pôvodných stanovíšť a netopiere tak hľadali náhradné priestory, v ktorých by mohli žiť. A tie im paradoxne ponúkol človek v podobe svojich sídlisk. Niektoré druhy netopierov sa na urbanizované prostredie adaptovali natoľko, že ich už inde ani nenájdeme.
Počas posledného augustového víkendu (24.8.2019) sa v Národnej zoo Bojnice bude aj tento rok konať Noc netopierov. V rámci tohto podujatia verejnosti poskytujeme odborné informácie, prezentujeme ukážky a najnovšie poznatky z výskumov. Noc netopierov organizujeme v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov na Slovensku. Pútavé informácie, poznatky a skúsenosti priamo z terénu odovzdáva RNDr. Peter Bačkor, PhD. V prednáškovej sále a neskôr sa všetci záujemcovia presúvajú do areálu zoo, kde sa pokúšajú o odchyt netopierov do špeciálnej – na to určenej siete. Cieľom tohto podujatia je pomôcť prekonať u detí i dospelých neopodstatnené obavy a strach z netopierov.
Text: Jaroslav Slašťan/Národná zoo Bojnice
júl 4, 2019 | Kampane, Novinky, Zaujímavosti
Letná kampaň Národnej zoo Bojnice s názvom „Ukradnutá divočina“ sa venuje problematike obchodovania so zvieratami a ich časťami.
„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia divokých zvierat. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami. Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka. Slogan kampane je „Kupuješ ? Aj ty máš krvavé ruky !“ a má poukázať na účasť mnohých Slovákov na nelegálnom obchode so zvieratami a ich časťami. Slogany sú doplnené faktami, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých kvôli slonovine a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených kvôli ich kožušinám. A ako nemať krvavé ruky ? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha, alebo výrobkov z častí jeho tela môžete pomôcť k jeho záchrane“, povedala o prvej komplexnej kampani svojho druhu v Čechách a na Slovensku vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice Ing. Andrea Klasová.
Po ničení prirodzených biotopov je druhou hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov je práve zver, zabíjanie a obchodovanie s nimi a ich časťami. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce a z častí tiel kože vo forme módnych doplnkov (opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky) a výrobky zo slonoviny.
Kampaň je inštalovaná pri hradnom múre oproti veľkému rybníku. „Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale oni len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť. Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná. Uvítali sme túto kampaň a rozhodli sa ju inštalovať v areáli našej zoo. Kampaň Ukradnutá divočina vznikla na základe skúseností vedúcej Oddelenia medzinárodnej ochrany biodiverzity a CITES Českej inšpekcie životného prostredia Pavly Říhovej, v spolupráci s riaditeľom Zoo Ostrava Petrom Čolasom, terénnym zoológom Zoo Ostrava a vedúcim záchranného programu Kukang Františkom Příbrským, terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a fotografkou Luciou Čižmárovou a ďalšími členmi tímu. Všetky exempláre alebo časti zvierat na fotografiách boli zabavené kontrolnými orgánmi CITES v Českej republike. Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania. Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propagovať práve v čase dovolenkového obdobia, pretože ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, o ktorých ani nevedia a ani len netušia, aký “strašidelný” príbeh majú za sebou“ doplnila Andrea Klasová.
jún 27, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Najdôležitejšie prejavy správania získavajú vlky na základe dedičnosti od svojich rodičov. Aj keď väčšina typov správania vlkov je vrodená, mnohé prejavy sa vlci musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti, alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho rodu. Vlčica a neskôr obaja rodičia mláďatá postupne učia rôznym sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začleniť sa do svorky. Lovu sa mladý vlk taktiež učí od rodičov a príslušníkov svorky. Od augusta sa spolu so svorkou zúčastňujú mláďatá na love, pričom pre prvé spoločné poľovačky je vyhľadávaný ľahší terén bez výraznejších prekážok v teréne. Mimoriadne dôležitým typom správania vlkov je učenie v ranom veku života mláďat – obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Obligatórne učenie prebieha vždy v ranom veku, keď vĺčatá zvlášť citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu, alebo rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a hmatovú komunikáciu a navždy si ju zapamätajú. Každý živočíšny druh má vrodenú dispozíciu, aby si zapamätal takýto zážitok na celý život. Ďalší typ naučeného správania je fakultatívne učenie. Tento typ na rozdiel od obligatórneho učenia (ktoré prebieha vždy v rannom veku), prebieha po celý život vlka a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti, alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.
Vedeli ste, že 8.5.2019 sme sa v našej zoo dočkali krásneho prírastku troch vlčích mláďat ? Narodili sa nášmu vlčiemu páru, samcovi Wolfiemu a samici Daysi. Tá sa narodila v roku 2017 a do našej zoo prišla v máji 2018 z Rehabilitačnej stanice Zázrivá (takže pochádza z voľnej prírody) Samec Wolfie je narodený tiež v roku 2017 a do našej zoo z Tierpark Bern (Švajčiarsko) tiež prišiel v máji 2018.
Jaroslav Slašťan
jún 24, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Pre horúčavy Národná zoo Bojnice robí rôzne opatrenia pre zvieratá ale aj návštevníkov. Snaží sa nimi zmierniť vplyv horúčav na zdravie zvierat a pohodlie návštevníkov.
Rovnako ako ľudia, aj zvieratá by sa pri pobyte na slnku, zvýšenej aktivite a nedostatku vody mohli dehydrovať a ich organizmus by sa mohol prehriať. Počas horúcich letných dní je pre zvieratá zabezpečený chládok v ich chovných zariadeniach a samozrejme dostatočné množstvo vody. Niektoré druhy (medveď, slony) majú vo svojich výbehoch aj bazén, v ktorom sa môžu počas dňa osviežiť. Chovné zariadenia sú navrhované a vybudované tak, aby zvieratá mali možnosť ukryť sa v chládku a vždy mali zabezpečený dostatočný príjem tekutín. V niektorých výbehoch zabezpečuje zvieratám dostatočný tieň a chládok aj množstvo drevín, pod ktorými často odpočívajú. Okrem toho sa zvieratám podáva množstvo ovocia a zeleniny, z ktorej takisto dokážu prijať tekutiny. Slonom sa zvykne podávať vychladený melón, ktorý ich osvieži, ľadovú pochúťku vo forme kusov ovocia zamrznutých v ľade môžu dostať v prípade extrémnych horúčav opice, pandy červené či medvede.
Malé druhy cicavcov ako sú králiky, sysle či morčatá sú viac náchylné na prehriatie a preto im venujeme zvýšenú pozornosť. Majú stály prístup k pitnej vode, ktorú im chovatelia pravidelne vymieňajú, aby sa neprehriala a nerozmnožili sa v nej baktérie.
Aj keď domovom exotických druhov vtákov sú predovšetkým trópy, ani tieto nesmú byť vystavené priamemu slnku bez možnosti úkrytu. V našej zoo majú možnosť ukryť sa do chládku, pričom vždy majú prístup k čerstvej pitnej vode. Vtáky veľmi obľubujú kúpeľ, preto majú v týchto dňoch v zariadeniach nádoby s vodou.
Ryby a Plazy, teda korytnačky, jaštery a hady sú špecifickou skupinou. Sú ektotermné, to znamená, že nemajú stabilnú telesnú teplotu, ale tá závisí od teploty prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Proti prehrievaniu sa bránia zdržiavaním sa na chladnejších miestach, výparom vody, zrýchlenou respiráciou, alebo zmenou zafarbenia povrchu tela tak, aby odrážal slnečné žiarenie.
Zvieratá sa však dokážu pred teplom čiastočne ochrániť aj samé. Obmedzujú zvýšenú fyzickú aktivitu počas dňa, kedy počas horúčavy uprednostňujú odpočinok v chládku. Oveľa aktívnejšie sú v týchto dňoch pred východom a po západe slnka. Zvieratá všeobecne vedia dobre regulovať svoju telesnú teplotu. Slony si samé kožu ochladzujú pieskom. Naberajú ho do chobotov a vyfukujú na seba. Regulovať telesnú teplotu si dokážu tiež mávaním ušníc. Niektoré cicavce využívajú fyzikálnu reguláciu teploty, ako je potenie, zrýchlené dýchanie, zmeny prietokov krvi a výmena hustej zimnej srsti, za kratšiu letnú.
Aby sa aj návštevníci mohli počas návštevy Národnej zoologickej záhrady Bojnice v týchto horúčavách osviežiť, na viacerých miestach v areály zoo sú nainštalované tzv. hmlové brány. Návštevníkom odporúčame, ak chcú zvieratá vidieť, aby prišli na prehliadku radšej v ranných alebo podvečerných hodinách. Národná zoo Bojnice je v sezóne otvorená od 8.00 hod. do 19. 00 hod.
jún 18, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Prvé mačkovité zvieratá chodili po našej planéte v eocéne, približne pred 40 miliónmi rokov. Na rozdiel od ostatných druhov sa mačkovité druhy vyvíjali rýchlo a už v ďalšom období, v oligocéne, sa podobali dnešným mačkám. Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám. Od domácej sa odlišuje veľkosťou, sfarbením, väčšou hlavou s menšími ušnicami a dlhšími hmatovými vibrismi. Kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg, čo je viac, ako vážia niektoré líšky. Sfarbenie mačiek býva od svetlosivej po sivohnedé, pričom chrbát, nohy a chvost sú výrazne pruhované. Mladé jedince sú sfarbené kontrastnejšie ako staré. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta. Od podobne „tigrovane“ sfarbenej mačky domácej ju možno rozoznať aj na základe dĺžky, hrúbky a tvaru chvosta. Chvost divej mačky je kratší a tupo ukončený tmavou srsťou. Pred jeho koncom sa nachádzajú 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti, ďalšie 2 až 3 sú otvorené. Po 63 – 69 dňoch od oplodnenia rodí samica väčšinou 3 až 4 mláďatá, ktoré vážia okolo 45 gramov. Oči sa im otvárajú po 10 až 12 dňoch, keď sú už pokryté krátkou jemnou srsťou. Vo veku okolo šiestich týždňov si začínajú privykať na mäsitú potravu a o dva týždne neskôr sa po boku matky začínajú priúčať lovu. Ako päťmesačné už začínajú loviť úplne samy a osamostatňujú sa. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov a vo voľnej prírode sa dožívajú maximálne 15 rokov.
Mačka divá je nočným zvieraťom. Žije samotárskym spôsobom života s výnimkou obdobia párenia. Výborne šplhá a tiež vie aj plávať. V Národnej zoo Bojnice môžete vidieť v hornom návštevníckom okruhu Karpatského chodníka 2 samice mačky divej, obe sú narodené v roku 2018.
