mar 29, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Je možné, že sviňuchu kalifornskú ani nepoznáte. Čoskoro sa však pravdepodobne zapíše do histórie, avšak nie práve pozitívne. Tomuto morskému cicavcovi hrozí skoré vyhynutie. Vedci predpovedajú, že tento krásny morský tvor zmizne z našej planéty definitívne do júna tohto roku.
Sviňucha kalifornská patrí k najmenším morským cicavcom. V španielčine je jej meno vaquita marina – v preklade morská kravička. Je veľmi zriedkavá, nachádza sa výlučne v Kalifornskom zálive. V súčasnej dobe podľa vedcov tu žije posledných 22 jedincov, a preto odhadujú, že už o tri mesiace vyhynie úplne.
Tento druh dorastá do dĺžky 150 centimetrov, a dožíva sa do 20 rokov. Typickou sú pre nich „čierne pery“, ktoré im dávajú usmiaty výzor. Pre tento svoj záhadný úsmev ich niekedy nazývajú aj morská Mona Lisa.
A čo je príčinou ich hroziaceho skorého vymiznutia? Dôležitou súčasťou potravy týchto sviňúch je vzácny druh morských rýb – Totoaba macdonaldi. Tieto ryby sú nadmerne lovené pre ich plávací mechúr, ktorý je v Číne považovaný za pochúťku. Často sa preto stávajú aj obeťou pytliakov, ktorí v nich vidia možnosť zárobku. Okrem toho pri love týchto rýb sa do nastražených sietí často zamotajú aj sviňuchy a uhynú.
Mexická vláda sa teraz rozhodla zachrániť sviňuchy tým, že zastaví pytliakov, aby zabili zostávajúce ryby Totoaba macdonaldi, a taktiež bude odoberať siete z oceánu. Otázka je, či pre tento nádherný druh morského cicavca nie je neskoro.
Simona Kubičková
Zdroj a foto: powerfulmind.co
mar 26, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Keď sa opýtate našich návštevníkov, ktoré zviera sa im v zoo páči najviac, tak najčastejšou odpoveďou bude lev, medveď, opice a slon. Jednoducho – cicavce jasne vedú. Už menej sa stretnete s tým, že niekto vymenuje niektoré vtáky (a ak áno, tak najčastejšie papagáje), a musíte naraziť na výnimočnú osobu, aby si vybrala niektorého obyvateľa nášho Vivária ako svoj najobľúbenejší druh.
A pritom len nedávno sme si pripomenuli Celosvetový deň žiab, ktorý sa oslavoval 20. marca 2019. Táto skupina živočíchov obýva našu planétu zhruba 200 miliónov rokov a aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, žaby patria k dôležitej súčasti nášho ekosystému.
Žaba je dôležitým bioindikátorom. Čo to znamená? Bioindikátor je organizmus (v našom prípade žaba), ktorý reaguje na rôzne faktory, stres a škodliviny ovplyvňujúce jeho okolie, a svojimi reakciami či zmenami (napríklad zníženie počtu jedincov, zhoršenie stavu a podobne), umožňuje vypozorovať pôsobenie škodlivín. Čiže podľa toho, ako sa žabám v nejakej lokalite darí, respektíve nedarí, vieme posúdiť v akom stave je dané miesto. Takto je možné odhaliť problém a snažiť sa ho odstrániť.
Tieto obojživelníky tiež udržiavajú rovnováhu ekosystému – sú predátormi pre hmyz, niektoré bezstavovce ale aj malé stavovce. Ich úloha je preto v prírode veľmi dôležitá.
A v duchu hesla „Nesúď žabu podľa jej kože“ vás pozývame do našej zoo, kde sa môžete presvedčiť, že žaby vedia byť pestrofarebné a jedinečné. Navštívte naše Vivárium, a zistite na vlastné oči, aké krásne sú žaby. O tom, že majú svoje čaro, by vedelo rozprávať mnoho detí, ktoré fascinovanie prechádzajú od jedného terária k druhému a hľadajú často dobre ukryté malé obyvateľky.
Na žaby môžete v tomto období natrafiť aj na cestách. V tomto období začína ich migrácia, a pri nej často musia prejsť cez vozovku a stávajú sa obeťami prechádzajúcich áut. Zvýšte preto svoju pozornosť a buďte ohľaduplní najmä na miestach, ktoré sú vyznačené špeciálnymi dopravnými značkami.
Simona Kubičková
Foto: archív Národnej zoo Bojnice
mar 22, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Včera (21.3.2019) sme si pripomínali Medzinárodný deň lesov, pripomínanie tohto dňa iniciuje od roku 1971 Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Lesy pokrývajú približne jednu tretinu pevniny na našej planéte, no stále miznú a ubúdajú. Pritom lesy nie sú iba domovom pre rôzne druhy zvierat, ale sú dôležité aj pre nás – ľudí. Poskytujú nám drevo, kyslík, lesy pozitívne pôsobia na kolobeh vody v krajine, znižujú hluk, …. Je množstvo vecí, ktoré by bolo možné v súvislosti s lesmi ešte vymenovať.
Ich veľkou nezastupiteľnou úlohou je však aj spomínaný domov pre rôzne druhy živočíchov. Keď budeme dobre poznať obyvateľov lesa, tak môžeme porozumieť aj lesu samotnému a jeho významu. Azda jedným z najviac nepochopených je vlk.
Aj malé dieťa pozná rozprávku o Červenej čiapočke či o Troch prasiatkach, kde vlk vystupuje v práve nie veľmi lichotivej úlohe. Často tak máme na vlky negatívne nazeranie a veľa ľudí sa ich aj bojí. Pravdou však je, že vlk sa viac bojí ľudí.
Vlk eurázijský (Canis lupus lupus) je naozaj veľmi plaché a inteligentné zviera. Vyznačuje sa svojou vytrvalosťou a odolnosťou. Žije v ihličnatých a zmiešaných lesoch mierneho pásma, kde loví korisť – do veľkosti stredných kopytníkov. V minulosti žil takmer na celej severnej pologuli, ubúdajúci biotop a najmä jeho vybíjanie pre jeho neoprávanú zlú povesť jeho počty znížili. Dnes je vlk chráneným druhom.
V Národnej zoo Bojnice chováme vlky tiež, a medzi návštevníkmi patria medzi obľúbené a vyhľadávané zvieratá. V roku 2018 si návštevníci mohli všimnúť novú expozíciu pre tieto psovité šelmy. Nachádza sa v hornom okruhu návštevníckej trasy a má podobu autentického lesa s veľkým výbehom. Návštevníci tu môžu pozorovať mladý pár vlkov. Ak sa vyberiete na nich pozrieť, máme pre vás jeden tip – samicu od samca rozlíšite ľahko – je podstatne menšia.
Vlky môžete vidieť aj cestou k novému výbehu – na križovatke, kde sa delí návštevnícka trasa na kratší a dlhší okruh. Tu uvidíte tri už dospelé samice, ktoré k nám prišli zo Zoo Plzeň. Ak sa pýtate, prečo naše vlky nemôžu žiť spoločne v jednom výbehu, je to pre prísnu hierarchiu, ktorá medzi vlkmi panuje a staršie samice (ktoré sú v našej zoo dlhšie) by do svojej svorky mladý pár nemuseli prijať.
V súvislosti so včerajším Medzinárodným dňom lesov odporúčame video, ktoré zverejnila Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo.
Simona Kubičková
Foto: Simona Kubičková
mar 19, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Poznáte dážďovníka obyčajného (Apus apus)? Môžete ho vidieť aj na Slovensku, prilieta k nám na prelome apríla a mája. Veľa ľudí si ho mýli s lastovičkou či belorítkou. Dážďovník je celý tmavý s bledším hrdlom, kým lastovička má bielu spodnú časť tela, chrbát je tmavomodrý až čierny a má červené hrdlo. A belorítka vyzerá, ako keby si obliekla frak.
Čo je však na dážďovníkoch unikátne? Je to spôsob ich života. Vedci už niekoľko rokov verili, že tieto vtáky prakticky žijú vo vzduchu – to znamená, že tam aj spia. V novej štúdii sa podarilo preukázať, že dážďovníky zostávajú vo vzduchu bez pristátia niekoľko mesiacov, v rekordných prípadoch to bolo až desať mesiacov v kuse.
Potravu si lovia vo vzduchu a keď vystúpajú dostatočne vysoko, aby mohli plachtiť na vzdušných prúdoch, tak v krátkych periódach spia. Podľa vedcov pristávajú vtedy, keď hniezdia. Tu našli vedci rozdiel aj medzi dážďovníkom obyčajným a dážďovníkom plavým (Apus pallidus). Kým prvý vydrží vo vzduchu až spomínaných desať mesiacov, dážďovníky plavé zostávajú vo vzduchu zväčša okolo troch mesiacov. Je to spôsobené tým, že dážďovníky obyčajné hniezda raz ročne, plavé až dvakrát. Oba druhy sú však perfektne prispôsobené na život vo vzduchu a na čo najefektívnejší let s čo najlepším „šetrením“ vlastnej energie.
Dážďovníky majú ešte jednu zaujímavosť – tá sa skrýva v ich latinskom pomenovaní. Slovo „apus“ znamená „beznohý“. A hoci nie sú úplne beznohé, naozaj majú veľmi krátke nohy, na ktorých sa im pohybuje po vodorovnom povrchu ťažko, a preto ich málokedy uvidíte chodiť. Asi aj preto sa vo vzduchu cíti ako doma a trávi tam čo najviac času.
Simona Kubičková
Zdroj: sciencedaily.com
Foto: wildbirdgallery.com / Jens Morin
mar 15, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Je zebra bielo-čierna alebo čierno-biela? To asi najčastejšia otázka, akú nám v zoologickej záhrade kladú nielen deti, ale aj dospelí. Rovnako často sa nás ľudia pýtajú, prečo je vlastne zebra pruhovaná. Vysvetlení je niekoľko.
Asi najčastejšia verzia, ktorú pozná aj väčšina ľudí je, že pruhované zebry keď sú spolu v jednej skupine tak splynú, a predátor (napríklad lev), potom nevie rozoznať kde končí jedna zebra a kde začína druhá. Toto má slúžiť na to, aby bol nepriateľ zmätený, a zebry mali lepšiu šancu na útek pred nebezpečenstvom. Táto teória však úplne podložená nie je, nakoľko levy (a napríklad aj hyeny) sú v love zebier pomerne úspešné.
Druhým častým vysvetlením je, že kombinácia bielych a čiernych pruhov pomáha zebre s termoreguláciou – teda s udržiavaním teploty tela. Tým, že sa na tele striedajú, majú vyvažovať pomer prijatého a odovzdaného tepla, pretože biela a čierna farba inak absorbujú teplo, teda aj vlnenie vzduchu nad jednotlivými pásmi je rôzne, a práve to má zebre pomôcť.
Rovnako sa už dávnejšie objavila myšlienka, že zebry sa takto chránia proti hmyzu. Potvrdzuje to aj štúdia, ktorú publikovali vedci začiatkom roka 2019, a podľa ktorej zebrie pruhy sú skvelým prírodným „repelentom“ proti bodavému hmyzu. Vyzerá to tak, že hmyzu striedanie pruhov vadí a horšie sa pri ňom orientujú – vedci zaznamenali menej prisadnutí a tiež si všimli, že hmyz do zebier často narazí. A ako to skúmali? Najskôr pozorovali skupinu zebier a skupinu koní chovaných v ľudskej opatere a značili si, koľko otravného hmyzu pristane na zebrách a koľko na koňoch. Potom sa zamerali na samotné kone. Skupine koní dali špeciálne deky – so zebrím vzorom a ďalšej skupine jednofarebné deky (biele alebo čierne). Na takto „zebrovaných“ koňoch muchy pristávali menej, hoci ich okolo lietalo rovnako veľa, ako okolo koní s jednofarebnými dekami.
Pozorovať zebry nemusia len vedci, môžete tak urobiť aj vy – a to priamo v našej zoologickej záhrade. Keď sa vyberiete do „hornej“ časti našej zoo, nájdete tu skupinu zebier Hartmannovej, kde je aj minuloročné mláďa. Sledovať jeho hry stojí za to.
Ps: a ako je to s tou čierno-bielou alebo bielo-čiernou? Podľa vedcov sú zebry čierne, avšak kožné bunky, ktoré produkujú melaním (čierny pigment) sú roztrúsené vo vrchnej vrstve kože nerovnomerne, čo má za následok vznik bielych miest – pruhov.
Simona Kubičková
Zdroj a foto: sciencedaily.com
