Za jednotky do zoo!
Od čoho závisí správanie sa vlka
Najdôležitejšie prejavy správania získavajú vlky na základe dedičnosti od svojich rodičov. Aj keď väčšina typov správania vlkov je vrodená, mnohé prejavy sa vlci musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti, alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho rodu. Vlčica a neskôr obaja rodičia mláďatá postupne učia rôznym sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začleniť sa do svorky. Lovu sa mladý vlk taktiež učí od rodičov a príslušníkov svorky. Od augusta sa spolu so svorkou zúčastňujú mláďatá na love, pričom pre prvé spoločné poľovačky je vyhľadávaný ľahší terén bez výraznejších prekážok v teréne. Mimoriadne dôležitým typom správania vlkov je učenie v ranom veku života mláďat – obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Obligatórne učenie prebieha vždy v ranom veku, keď vĺčatá zvlášť citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu, alebo rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a hmatovú komunikáciu a navždy si ju zapamätajú. Každý živočíšny druh má vrodenú dispozíciu, aby si zapamätal takýto zážitok na celý život. Ďalší typ naučeného správania je fakultatívne učenie. Tento typ na rozdiel od obligatórneho učenia (ktoré prebieha vždy v rannom veku), prebieha po celý život vlka a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti, alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.
Vedeli ste, že 8.5.2019 sme sa v našej zoo dočkali krásneho prírastku troch vlčích mláďat ? Narodili sa nášmu vlčiemu páru, samcovi Wolfiemu a samici Daysi. Tá sa narodila v roku 2017 a do našej zoo prišla v máji 2018 z Rehabilitačnej stanice Zázrivá (takže pochádza z voľnej prírody) Samec Wolfie je narodený tiež v roku 2017 a do našej zoo z Tierpark Bern (Švajčiarsko) tiež prišiel v máji 2018.
Jaroslav Slašťan
Horúčavy a zvieratá
Pre horúčavy Národná zoo Bojnice robí rôzne opatrenia pre zvieratá ale aj návštevníkov. Snaží sa nimi zmierniť vplyv horúčav na zdravie zvierat a pohodlie návštevníkov.
Rovnako ako ľudia, aj zvieratá by sa pri pobyte na slnku, zvýšenej aktivite a nedostatku vody mohli dehydrovať a ich organizmus by sa mohol prehriať. Počas horúcich letných dní je pre zvieratá zabezpečený chládok v ich chovných zariadeniach a samozrejme dostatočné množstvo vody. Niektoré druhy (medveď, slony) majú vo svojich výbehoch aj bazén, v ktorom sa môžu počas dňa osviežiť. Chovné zariadenia sú navrhované a vybudované tak, aby zvieratá mali možnosť ukryť sa v chládku a vždy mali zabezpečený dostatočný príjem tekutín. V niektorých výbehoch zabezpečuje zvieratám dostatočný tieň a chládok aj množstvo drevín, pod ktorými často odpočívajú. Okrem toho sa zvieratám podáva množstvo ovocia a zeleniny, z ktorej takisto dokážu prijať tekutiny. Slonom sa zvykne podávať vychladený melón, ktorý ich osvieži, ľadovú pochúťku vo forme kusov ovocia zamrznutých v ľade môžu dostať v prípade extrémnych horúčav opice, pandy červené či medvede.
Malé druhy cicavcov ako sú králiky, sysle či morčatá sú viac náchylné na prehriatie a preto im venujeme zvýšenú pozornosť. Majú stály prístup k pitnej vode, ktorú im chovatelia pravidelne vymieňajú, aby sa neprehriala a nerozmnožili sa v nej baktérie.
Aj keď domovom exotických druhov vtákov sú predovšetkým trópy, ani tieto nesmú byť vystavené priamemu slnku bez možnosti úkrytu. V našej zoo majú možnosť ukryť sa do chládku, pričom vždy majú prístup k čerstvej pitnej vode. Vtáky veľmi obľubujú kúpeľ, preto majú v týchto dňoch v zariadeniach nádoby s vodou.
Ryby a Plazy, teda korytnačky, jaštery a hady sú špecifickou skupinou. Sú ektotermné, to znamená, že nemajú stabilnú telesnú teplotu, ale tá závisí od teploty prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Proti prehrievaniu sa bránia zdržiavaním sa na chladnejších miestach, výparom vody, zrýchlenou respiráciou, alebo zmenou zafarbenia povrchu tela tak, aby odrážal slnečné žiarenie.
Zvieratá sa však dokážu pred teplom čiastočne ochrániť aj samé. Obmedzujú zvýšenú fyzickú aktivitu počas dňa, kedy počas horúčavy uprednostňujú odpočinok v chládku. Oveľa aktívnejšie sú v týchto dňoch pred východom a po západe slnka. Zvieratá všeobecne vedia dobre regulovať svoju telesnú teplotu. Slony si samé kožu ochladzujú pieskom. Naberajú ho do chobotov a vyfukujú na seba. Regulovať telesnú teplotu si dokážu tiež mávaním ušníc. Niektoré cicavce využívajú fyzikálnu reguláciu teploty, ako je potenie, zrýchlené dýchanie, zmeny prietokov krvi a výmena hustej zimnej srsti, za kratšiu letnú.
Aby sa aj návštevníci mohli počas návštevy Národnej zoologickej záhrady Bojnice v týchto horúčavách osviežiť, na viacerých miestach v areály zoo sú nainštalované tzv. hmlové brány. Návštevníkom odporúčame, ak chcú zvieratá vidieť, aby prišli na prehliadku radšej v ranných alebo podvečerných hodinách. Národná zoo Bojnice je v sezóne otvorená od 8.00 hod. do 19. 00 hod.
Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám
Prvé mačkovité zvieratá chodili po našej planéte v eocéne, približne pred 40 miliónmi rokov. Na rozdiel od ostatných druhov sa mačkovité druhy vyvíjali rýchlo a už v ďalšom období, v oligocéne, sa podobali dnešným mačkám. Mačka divá patrí k našim najvzácnejším šelmám. Od domácej sa odlišuje veľkosťou, sfarbením, väčšou hlavou s menšími ušnicami a dlhšími hmatovými vibrismi. Kocúr môže dosiahnuť hmotnosť až 9 kg, čo je viac, ako vážia niektoré líšky. Sfarbenie mačiek býva od svetlosivej po sivohnedé, pričom chrbát, nohy a chvost sú výrazne pruhované. Mladé jedince sú sfarbené kontrastnejšie ako staré. Stredom chrbta sa im tiahne pás tmavšej srsti, ktorý plynule alebo v náznakoch prechádza až po koniec chvosta. Od podobne „tigrovane“ sfarbenej mačky domácej ju možno rozoznať aj na základe dĺžky, hrúbky a tvaru chvosta. Chvost divej mačky je kratší a tupo ukončený tmavou srsťou. Pred jeho koncom sa nachádzajú 2 až 3 uzatvorené prstence tmavšej srsti, ďalšie 2 až 3 sú otvorené. Po 63 – 69 dňoch od oplodnenia rodí samica väčšinou 3 až 4 mláďatá, ktoré vážia okolo 45 gramov. Oči sa im otvárajú po 10 až 12 dňoch, keď sú už pokryté krátkou jemnou srsťou. Vo veku okolo šiestich týždňov si začínajú privykať na mäsitú potravu a o dva týždne neskôr sa po boku matky začínajú priúčať lovu. Ako päťmesačné už začínajú loviť úplne samy a osamostatňujú sa. Pohlavne dospievajú vo veku 10 mesiacov a vo voľnej prírode sa dožívajú maximálne 15 rokov.
Mačka divá je nočným zvieraťom. Žije samotárskym spôsobom života s výnimkou obdobia párenia. Výborne šplhá a tiež vie aj plávať. V Národnej zoo Bojnice môžete vidieť v hornom návštevníckom okruhu Karpatského chodníka 2 samice mačky divej, obe sú narodené v roku 2018.
Koľko zubov má medveď ?
V priebehu evolučného vývoja sa u všetkých druhov cicavcov ustálilo typické usporiadanie chrupu. V každej zoologickej literatúre sa dočítate, že medveď hnedý má 42 zubov. Dvadsať v hornej a dvadsať v dolnej čeľusti. Teda mal by mať, pretože o tom hovorí chrupový vzorec, ktorý je pre medveďa hnedého stanovený 3142/3143. Táto forma zápisu chrupového vzorca udáva počty štyroch druhov zubov (hryzáky, očné zuby, predstoličky, stoličky) v polovici hornej a polovici dolnej čeľuste každého cicavca. Ak teda tento počet zrátame a vynásobíme dvoma, dozvieme sa, že celkový počet zubov medveďa hnedého by mal byť 42. Lenže nie je. Ich počet je rôzny, od 36 po 42.
Ak niektoré zuby jedinca v porovnaní s chrupovým vzorcom chýbajú, hovoríme o regresii. Regresia chrupu sa prejavuje aj u človeka, nie každému vyrastú posledné stoličky, často nazývané zuby múdrosti. Tieto ani náhodou nesúvisia s hodnotou nášho IQ, Sú dôkazom, že tieto zuby počas evolučného vývoja strácajú svoju funkčnosť. U medveďa sa regresia chrupu týka predstoličiek (premolárov).
Od založenia našej zoo sme chovali viaceré druhy medveďov. V rokoch 1957 – 1967 a krátko v rokoch 1971 – 1972 sme chovali medvede himalájske (Selenarctos thibetanus), v rokoch 1967 – 1992 sme v zoo chovali celkovo 7 jedincov medveďa bieleho (Thalarctos maritimus), v roku 1992 sme darom z viedenskej zoo získali 3 jedince medveďa sýrskeho (Ursus arctos syriacus), ktoré sme chovali do roku 2001. Dnes v našej expozícii môžete vidieť v dvojvýbehu 8 jedincov medveďa hnedého európskeho (Ursus arctos arctos).