jún 11, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
O vlastnostiach a schopnostiach rysa ostrovida (Lynx lynx) kolovali hrôzostrašné historky. V minulosti ho považovali za neviditeľného démona, ktorý sa znenazdajky objaví, niekoho zabije a zmizne. Slovo Lynx má pôvod v gréčtine a znamená svetlo, jas, žiaru. Iná skupina etymológov je presvedčená, že slovo rys je príbuzné s nemeckým slovom Luchs či latinským Lynx. Tvrdia, že všetky tieto slová pochádzajú z indoeurópskeho leuk, čo znamená svetlý či biely, ktoré je odvodené z jeho svetlého sfarbenia srsti.
V minulosti radili rysa k vlkom. Súviselo to hlavne s nedostatočnou znalosťou jeho správania a potravovej ekológie. Švajčiarsky polyhistor, lekár a prírodovedec Conrad Gesner vo svojej knihe Historia animalium, ktorá vyšla v roku 1551 v latinčine, nazval rysa Lupus cervarius, čiže vlk jelení.
Vidieť v prírode naživo rysa je väčšia vzácnosť ako spozorovať medveďa či vlka. Okrem krátkeho obdobia párenia žije väčšinu roka samotársky. Rysy sa pária od konca januára do začiatku marca, pričom opúšťajú svoje obvyklé trasy, intenzívne si značkujú svoje teritórium a vydávajú sa hľadať partnera. Po desiatich týždňoch gravidity, najčastejšie v máji, rodí samica v reprodukčnom úkryte jedno až štyri (najčastejšie dve) mláďatá, ktoré zostávajú s matkou až do jej ďalšieho párenia. Počas tohto času sa od nej naučia všetko, čo potrebujú k samostatnému životu. Rysí samec sa na výchove potomstva nepodieľa. Charakteristické sú preň štetinky na ušiach a škvrnité sfarbenie, je pomerne premenlivé, pohybuje sa od svetlej až po tmavohnedú. Existujú jedince s výraznou škvrnitosťou aj úplne bez škvŕn. U každého rysa je škvrnitosť jedinečná a ani počas rastu a dospievania sa nemení. Z videozáznamov alebo fotografií vedia odborníci na základe škvŕn spoľahlivo identifikovať každého jedinca.
Skrytý spôsob života najväčšej európskej mačkovitej šelmy poskytoval veľmi slabé vedomosti a znalosti o jeho živote. Aj preto kolovalo o rysovi niekoľko hrôzostrašných povier. Ľudia verili, že zrak rysa je taký ostrý, že prenikne aj cez stenu, drevo a kamene. Že zo svojej koristi vysaje krv, no mäsa sa ani nedotkne. „Dôveryhodní“ a očití svedkovia jeho lovu opisovali, ako táto šelma svojej koristi po ulovení rozhryzla hlavu, vyžrala mozog, ale mäsa sa ani len nedotkla. Tradovalo sa, že rysy sú nebezpečné pre domáce zvieratá a človeka. Dokonca viac ako vlky, lebo sú nehlučné, neviditeľné, nevypočítateľné a prefíkanejšie. Ďalší blud, ktorému boli ľudia ochotní uveriť, súvisel s jeho vylučovaním moču. Svoj moč si vraj starostlivo zahrabáva, lebo sa časom premení na drahý a ušľachtilý kameň – Lyngurium.
Šľachtici ho lovili pre kožušinu, ktorá bola vždy cenená a drahá. Jeho pazúry sa zase uplatnili v ľudovom liečiteľstve. Pripisovali im liečivé účinky a svojmu nositeľovi zaručovali ochranu od kŕčov. Po spopolnení a následnej konzumácii mali účinkovať ako liek proti všetkým chorobám. V skutočnosti je rys plaché zviera, na človeka nikdy neútočí a za normálnych okolností nestrháva ani hospodárske zvieratá. Dokonalý sluch a zrak z neho robia doslova lesného ducha. A to i napriek tomu, že jeho čuch je na rozdiel od psovitých šeliem omnoho slabšie vyvinutý.
Veľmi intenzívne bol rys (spolu s vlkom a medveďom) prenasledovaný v tereziánskych a jozefínskych časoch, keď začalo platiť nariadenie o „hubení veľkých šeliem poľovníkmi i poddanými“. Patent cisára Jozefa II. z roku 1786 umožnil lov veľkých šeliem komukoľvek a akokoľvek. Preto niet divu, že na väčšine územia monarchie bol rys vyhubený už v priebehu 17. a 18. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol vyhubený aj v štátoch západnej Európy (s výnimkou Škandinávie a Pyrenejského polostrova). Od roku 1999 je u nás celoročne chránený, no ilegálnemu lovu sa nikdy nepodarilo úplne zabrániť.
O návrat rysa sa začínajú čoraz viac zaujímať krajiny západnej Európy, pretože chcú spestriť svoju faunu o druh, ktorý do nej v minulosti patril a zohrával v lesných biotopoch dôležitú úlohu. Národná zoologická záhrada Bojnice spolu s partnermi vypustila v rámci projektu LIFE LUCHS v poradí už ôsmeho jedinca rysa ostrovida (Lynx lynx) do voľnej prírody v biosférickej rezervácii Falcký les v Nemecku. Celkovo ide o 17 rysa vypusteného v rámci projektu reštitúcie najväčšej mačkovitej šelmy Európy. Národná zoo Bojnice je súčasťou projektu, ktorý na území Falckého lesa nachádzajúceho sa na nemecko – francúzkej hranici prebieha už štvrtý rok. Falcký les je s veľkosťou 179 000 ha najrozsiahlejšie kompaktné lesnaté územie v Nemecku, zahŕňajúce 36 000 ha určených chránených lokalít. Projekt začal v roku 2015 (uzavretý bude na konci decembra 2020) a doteraz tu bolo počas jeho trvania vypustených už 17 rysov. Projekt zahŕňa komplexný program monitoringu vypustených zvierat z dôvodu dokumentácie ich ekológie a vedecké hodnotenie programu reštitúcie, ako aj spoluprácu na informovaní odbornej a laickej verejnosti.
Národná zoo Bojnice sa už niekoľko rokov podieľa na výskume, monitoringu, ochrane a manažmente rysa nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európy. V rámci všetkých týchto činností sa po celý čas so svojou systematickou a vysoko profesionálnou prácou radí medzi lídrov v tejto problematike.
Jaroslav Slašťan
jún 11, 2019 | Novinky, Udialo sa
V rámci tohto dňa treba vyzdvihnúť aj našu spoluúčasť na záchrannom programe rysa ostrovida, kde máme výborné výsledky. Viac info v tlačovej správe tu:
11.6.2019 – Rys Braňo našiel domov vo Falckom lese
jún 7, 2019 | Novinky, Zvieracie aktuality
8.5.2019 sme sa v našej zoo dočkali krásneho prírastku. Vlčí pár, samec Wolfy a mladá samica Daisy sa stali rodičmi. Daysi sa narodila v roku 2017 a do našej zoo prišla v máji 2018 z Rehabilitačnej stanice Zázrivá (takže pochádza z voľnej prírody). Samec Wolfy je narodený tiež v roku 2017 a rovnako ako Daisy prišiel do zoo v máji 2018. Je pôvodom z Tierpark Bern, Dählhölzli (Švajčiarsko). Výbeh vlčej rodiny nájdete na vrchu karpatského chodníka, v hornom okruhu návštevníckej trasy, je vyznačený aj na mape našej zoo : https://zoobojnice.sk/ideme-do-zoo/mapa-zoo/
Navštívte našu zoo, zistite správnu odpoveď koľko mláďat sa im narodilo a zapojte sa do súťaže na našom Facebookovom profile. Tri správne odpovede vyžrebujeme a odmeníme vecnými cenami. Ak sa vám podarí pekná fotografia vlčích mláďat, pridajte ju do komentáru na Facebooku a troch autorov najkrajších fotografií tiež odmeníme vecnými cenami.
Správnu odpoveď, víťazov a najlepšie fotografie zverejníme na našom Facebookovom profile 1.7.2019.
Vedeli ste, že mláďatá sa v našich podmienkach rodia od prvej dekády marca do polovice mája ? Početnosť vrhu vo voľnej prírode býva obvykle od 4 do 6 vĺčat, no úmrtnosť je taká vysoká, že prvej zimy sa dožijú v priemere len dve vĺčatá. Tie sú po narodení málo vyvinuté, na svet prichádzajú hluché, slepé a neorientujú sa ani čuchom. Rozhodujúcim orientačným zmyslom je pre nich hmat. Aktívne vyhľadávajú teplo, ak stratia kontakt s matkou alebo s ostatnými súrodencami, protestujú pišťaním. Vlčica je starostlivá a obetavá matka, ktorá sa od čerstvo narodených mláďat nevzďaľuje. V tomto čase spočíva starostlivosť o rodinu na pleciach vlka, ktorý loví aj pre partnerku. Korisť jej prináša v žalúdku, niekedy z veľkej vzdialenosti. Aj tu to príroda zariadila dokonale. Aby vlk cestou k vlčici potravu nestrávil, zastavuje sa mu v žalúdku premiešavanie potravy a tým aj vylučovanie žalúdočných kyselín. Zvyšuje sa mu však sekrécia enzýmu pepsín, ktorý rozkladá bielkoviny na jednoduchšie a stráviteľné komponenty. Takto silne natrávené mäso vyvrháva vlčici a neskôr aj vĺčatám. Po opustení úkrytu, zvyčajne v júli alebo v auguste, sa pod dozorom dospelých jedincov začína proces socializácie. Rodičia a neskôr všetci rodinní príslušníci postupne učia vĺčatá sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začlenenie do svorky. Lovu sa mladé vlky priúčajú vo veku asi 6 mesiacov. Od začiatku jesene sa zúčastňujú na love, pričom pre prvé spoločné lovy vyberá svorka ľahší terén bez výraznejších prekážok.
Jaroslav Slašťan
jún 7, 2019 | Novinky, Zvieracie aktuality
8.5.2019 sme sa dočkali nového prírastku. Je ním samček guerézy pláštikovej (Colobus guereza), ktorý dostal meno Meru. Môžete ho vidieť vo výbehu gueréz. Jeho otcom je samec Samir a matkou samica Kačena. Meru sa okrem veľkosti od starších jedincov odlišuje aj farbou, je totiž snehobiely. Mláďatá sú prvé tri mesiace snehobiele, dospelé jedince charakterizuje biela koncová časť chvosta a takzvaný pláštik – dlhá srsť na ramenách, bokoch a dolnej časti chrbta. Tá im slúži ako ochrana pred intenzívnymi dažďami a tiež ako tepelná izolácia v pomerne chladnách klimatických podmienkach horských lesov strednej a východnej Afriky. Tieto opice z čeľade mačiakovité, žijúce v korunách stromov veľmi dobre skáču a svoj chvost používajú na udržiavanie rovnováhy. Po celé stáročia boli lovcami prenasledované pre svoje krásne kožušiny, preto sú niektoré populácie na pokraji vyhynutia. S chovom tohto atraktívneho primáta začala naša zoo už v roku 2002 a už v roku 2003 sa nám podarilo odchovať prvé mláďa.
Jaroslav Slašťan
jún 7, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Najťažšie kly slona afrického na svete pochádzajú zo slona uloveného v roku 1898 pod Kilimandžárom. Ľavý kel meria 311 cm a dnes váži 94 kg, pravý 318 cm a dnes váži 89 kg. Pri meraní hmotnosti v roku ulovenia slona vážili 105,3 kg a 103,5 kg.
Kly vznikli predĺžením dvoch horných očných zubov. Slony ich používajú pri získavaní potravy, ale aj pri súbojoch o vedúce postavenie. Taktiež sú súčasťou súbojov o samicu. Na rozdiel od zubov rastú slonom kly po celý ich život.
Rast, výmena, ale aj tvar sloních zubov je v živočíšnej ríši unikátna. Slonie stoličky sú tvorené systémom sklovinových lamiel, ktoré tmelí obrovské množstvo zubného cementu. Zub má teda charakter obrovského strúhadla, kde z masy zubného cementu vystupujú priečne lišty tvorené tvrdou sklovinou, čo je ideálne pre konzumáciu tvrdej rastlinnej potravy. Behom života sa zuby obrusujú a u slonov sa vyvinula zvláštna a jedinečná stratégia. Tri črenové zuby (premoláre) a tri stoličky (moláre) sa objavujú v priebehu života slona postupne. Keď sa obrúsi prvý črenový zub, nahradí ho druhý, potom tretí, nasledovaný postupne tromi stoličkami. Keď slon príde o poslednú stoličku, umiera hladom.
Na Slovensku si len v Národnej zoo Bojnice môžete zblízka pozrieť, ako slonie kly vyzerajú. Už od roku 1984 tu chováme 2 jedince – samice slona Afrického (Loxodonta africana). Slonice Maja a Gula k nám boli dovezené z afrického Zimbabwe, kde boli odchytené ako opustené mláďatá.
Najväčšou hrozbou pre voľne žijúce slony je pytliactvo, ktoré je zamerané na slonovinu. Tá ma totiž na čiernom trhu obrovskú hodnotu. Stáva sa, že pytliakov nezastaví ani vojenská ochrana národných parkov a rezervácií. Chov slonov v zoo je neuveriteľne náročný a nákladný, preto si ho môže dovoliť len niekoľko svetových chovateľských inštitúcií. V európskych zoo je chov slonov prísne koordinovaný a monitorovaný EEP programom.
Jaroslav Slašťan
