Medzinárodný deň biodiverzity

Medzinárodný deň biodiverzity

 

 

 

Deň, na ktorý nestačí myslieť len raz do roka!

V sobotu, 22.mája si pripomíname Medzinárodný deň biodiverzity. Už 29 rokov registrujeme jeden z najdôležitejších dohovorov v oblasti životného prostredia, ktorý zahŕňa všetky zložky životného prostredia. Za posledné obdobie sa biologická diverzita stala dôležitou súčasťou environmentálnej politiky a práve tá dala podnet na prijatie Dohovoru o biologickej diverzite. Udialo sa tak 22. mája 1992 v meste Nairobi, ktoré leží v štáte Keňa. Členskou krajinou sa stala dva roky na to aj Slovenská republika.

Máme to vo vlastných rukách

Je veľmi dôležité, aby sme si v súvislosti s touto témou uvedomovali povinnosť chrániť naše spoločné prírodné dedičstvo, chránili životné prostredie a vytvárali v ňom lepšie podmienky pre nastávajúce generácie. Hlavnou myšlienkou vyššie spomínaného dohovoru, je úcta človeka ku všetkým formám života. V samotnom Dohovore o biologickej diverzite, je termín biologická diverzita definovaný ako rôznorodosť všetkých živých organizmov. Týka sa suchozemských, morských, ale i ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú tieto organizmy súčasťou. Označuje teda nielen rôznorodosť medzi druhmi, ale aj rozmanitosť, čiže diverzitu ekosystémov.

Najrizikovejším faktorom je človek

Len nedávno dostalo ľudstvo „vztýčený prst“ v podobe celosvetovej pandémie spôsobenej vírusom Covid-19. Práve táto pandémia nám striktne ukázala, aké dôležité pre ľudské zdravie sú prírodné ekosystémy. Preto by mala táto téma rezonovať najmä medzi mladšou populáciou častejšie a nie iba v tento deň, kedy si pripomíname jej výročie. Práve človek je najrizikovejším faktorom k postupnému oslabovaniu ekosystémov a to neprirodzeným a častým zásahom do prírody, či životného prostredia. Ničením lesných biotopov, ako napríklad výrubom stromov, znečisťovaním okolia, či neprirodzeným osvojovaním si oblastí, ktoré mali zostať nedotknuté, zvyšujeme riziko prenosu rôznych vírusov a nákaz. Iba ochrana biotopov môže priniesť zníženie týchto nebezpečenstiev.

Edukácia, ako jedna z foriem pomoci

Jednou z ciest, ktoré môžu pomôcť k zlepšeniu životného prostredia a prírodných ekosystémov, je pravidelná edukácia, či vzdelávanie v tejto oblasti. Preto aj Národná zoologická záhrada Bojnice pravidelne pripravuje pre deti a mládež edukačné programy, ktorých zámerom je vštepovať najmä našim najmenším vyššie spomínané priority. Žiaľ, v tomto období nie je možné pripravovať výučbu formou osobných stretnutí, no prostredníctvom online výučby sa snažíme prispievať k ochrane biologickej diverzity.

K opatrnosti vyzýva aj minister životného prostredia

Podľa slov ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jána Budaja sú lesy, lesné druhy a živobytie ktoré od nich závisí, v centre mnohých celosvetových kríz. Nejde len o zmenu klímy, stratu biodiverzity, ale aj o  zdravotné, sociálne a ekonomické dopady pandémie COVID-19. „Slovensko má jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré musíme chrániť ako súčasť globálnej biodiverzity a prostredia, pretože práve na tom stojí naše prežitie,“ zdôraznil Ján Budaj.

Časopis ZEBRA 1/2021

Časopis ZEBRA 1/2021

Nové číslo časopisu Zebra Vám prinášame online! Šetríme životné prostredie a prispievame k ochrane biodiverzity!

V prvom tohtoročnom vydaní Zebry nájdete:

-aké novinky sme si v Národnej zoologickej záhrade pre Vás pripravili?

-predstavíme Vám malé šelmy cibetky a s nimi súvisiaci parfumový priemysel

-pozreli sme sa do bojnického vivária, kde žije jeden z dvoch jedovatých jašterov Zeme, kôrnatec jedovatý

-dozviete sa, aké kŕmne dávky spotrebuje zebra bezhrivá

-v časti „Nebezpečná krása“ sme nazreli do sveta botaniky

-technicko-hospodárska budova NZOO Bojnice bude energeticky hospodárnejšia

-čo ste nevedeli o mačke divej

 

 

ZEBRA – časopis Národnej zoo Bojnice
ISSN 2729-7543
Názov a sídlo vydavateľa:
Národná zoologická záhrada Bojnice
Zámok a okolie 6 972 01 Bojnice
IČO: 00 358 011
Ročník vydania: 6. ročník
Periodicita vydania: 2x ročne
Vedúci redaktor: Jaroslav Slašťan
Redaktori: Branislav Tám, Andrej Duchoň, Marta Ovčiariková, Viera Madajová, Vladimír Slobodník, Jakub Kubala

Autori fotografií a článkov sú uvedení v texte. Za obsah, štylizáciu a jazykovú úpravu príspevkov zodpovedajú jednotliví autori.

 

Želáme vám príjemné čítanie:

 

V mesiaci jún otvárame výučbu v zooškole.

V mesiaci jún otvárame výučbu v zooškole.

 

 

V mesiaci jún otvárame výučbu v zooškole. Môžete si spríjemniť koniec školského roka výučbou v interiéri Centra environmentálnej výchovy alebo v zoo formou externej zooškoly.

 

Všetky informácie nájdete tu Viac info

Emil, alpsko-dinárska nádej!

Emil, alpsko-dinárska nádej!

Metóda priameho vypustenia. Foto: Nino Salkić

Metóda priameho vypustenia. Foto: Nino Salkić

 

V piatok, 14. mája 2021 prírodný park Velebit zbohatol o jednu krásnu mačkovitú šelmu menom Emil! Emil je štvrtým rysom, ktorý bol vypustený v Chorvátsku v rámci projektu LIFE Lynx a tretím, ktorého vypúšťame vo Velebite. Na základe údajov z fotopascí odhadujeme, že na Velebite je asi 38 dospelých rysov, takže dúfame, že Emil nebude mať problémy s hľadaním partnerky.

V Slovinsku a Chorvátsku bolo zatiaľ vypustených celkovo trinásť rysov, desať samcov a tri samice. V roku 2019 sme vypustili dva rysy odchytené v Rumunsku: Doru (HR) a Goru (SLO), zatiaľ čo v roku 2020 tri rysy z Rumunska: Alojzije (HR), Catalin (SLO) a Boris (SLO), a dva rysy zo Slovenska: Pino ( HR) a Maks (SLO). Tento rok bol výnimočný, pretože sme urobili veľký krok k prepojeniu populácií v Dinárskom pohorí a Alpách – päť rysov (tri samice a dva samce) bolo vypustených do slovinských Álp a rys Emil pricestoval v spolupráci s našou zoo zo Slovenska do Dinárskeho pohoria v Chorvátsku.

Všetky rysy v Chorvátsku boli vypustené takzvanou metódou „priameho vypustenia,” pri ktorej boli rysy vypustené ihneď po transporte zo zdrojovej krajiny, zatiaľ čo rysy v Slovinsku boli vypustené metódou „nepriameho vypustenia“ – po prevoze zo zdrojovej krajiny, strávili ďalšie dva týždne v aklimatizačnej stanici na mieste vypustenia. Príchod Emila je ďalším dôležitým krokom k zachovaniu populácie dinárskeho rysa ohrozeného príbuzenským krížením, ako aj zachovaniu zdravého ekosystému.

Celý priebeh transportu až po vypustenie Emila:

Rys Emil. Foto: Marko Matešić

Rys Emil. Foto: Marko Matešić

 

Prvé kroky Emila v Národnom parku Velebit. Foto: Vedran Slijepčević, LIFE Lynx

Prvé kroky Emila v Národnom parku Velebit. Foto: Vedran Slijepčević, LIFE Lynx