Keď pijete pohár vody, píšete do zošita, beriete lieky na horúčku či staviate dom…Spájate si tieto činnosti s lesom? Nie vždy sa nám to darí a predsa sú tieto a mnohé ďalšie aspekty nášho života prepojené s lesmi.
V rokoch 2015 až 2020 sa v dôsledku odlesňovania ročne stratilo desať miliónov hektárov lesa, čo je zhruba ekvivalent 14 miliónov futbalových ihrísk. Udržateľné obhospodarovanie lesov a ich využívanie zdrojov sú kľúčom k boju proti klimatickým zmenám a prispievajú k prosperite a blahobytu súčasných a budúcich generácií. Lesy tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní chudoby a pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Napriek všetkým týmto neoceniteľným ekologickým, ekonomickým, sociálnym a zdravotným výhodám sú lesy ohrozené požiarmi, škodcami, suchami a bezprecedentným odlesňovaním.
Medzinárodný deň lesov 2023. Zdroj: fao.org
Z dôvodu zvyšovania povedomia o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN) v roku 2012 Medzinárodný deň lesov. Oslavujeme ho 21. marca a každý rok prináša tému, ktorou upozorňuje na aktuálne problémy súvisiace s lesmi. Rok 2023 si žiada dávať, nielen brať, pretože zdravé lesy znamenajú aj zdravých ľudí. Témou pre rok 2023 sa tak stali Lesy a zdravie.
Lesy čistia vodu, vzduch, zachytávajú uhlík v boji proti klimatickým zmenám, poskytujú potraviny a lieky na záchranu života a zlepšujú našu pohodu. Je na nás, aby sme tieto vzácne prírodné zdroje chránili.
Medzinárodný deň lesov 2023. Zdroj: fao.org
Vedeli ste, že…
Takmer jedna miliarda ľudí na celom svete závisí od úrody potravín z voľnej prírody, ako sú bylinky, ovocie, orechy, mäso a hmyz, pre výživnú stravu.
Približne 50 000 druhov rastlín, z ktorých mnohé rastú v lese, majú medicínske využitie.
Lesy slúžia aj ako prirodzená bariéra prenosu chorôb medzi zvieratami a ľuďmi. S pokračujúcim odlesňovaním však rastie riziko, že sa choroby prenesú zo zvierat na ľudí. Viac ako 30 % nových chorôb hlásených od roku 1960 sa pripisuje zmenám vo využívaní pôdy vrátane odlesňovania.
Čas strávený v lesoch navodzuje pozitívne emócie, znižuje stres, krvný tlak, depresiu, únavu, úzkosť a napätie. Stromy v mestách tiež absorbujú znečisťujúce plyny z dopravy a priemyslu a filtrujú jemné častice ako je prach, špina a dym, čo pomáha chrániť mestské obyvateľstvo pred respiračnými chorobami.
Lesy a stromy pomáhajú tlmiť vystavenie teplu a extrémnym poveternostným javom spôsobeným zmenou klímy, ktoré predstavujú veľkú celosvetovú zdravotnú výzvu. Napríklad stromy správne rozmiestnené okolo budov ochladzujú vzduch a môžu znížiť potrebu klimatizácie až o 30 percent, čo tiež šetrí energiu.
Koniec februára a začiatok marca bol pre Národnú zoologickú záhradu Bojnice poriadne rušný. S odstupom niekoľkých dní sa totiž narodili dve mláďatá antilopy vranej. Obe samičky sú čulé a majú sa k svetu.
Fabunni s mamou. Nzoo Bojnice sa teší z nových prírastkov. Foto: Nzoo Bojnice
Ako prvá sa 24. februára 2023 narodila Fabunni. O pár dní neskôr 7. marca sa potom uskutočnil aj druhý pôrod a svetlo uzrela malá Efia. Obe mláďatá sú v dobrej kondícii. Gravidita i oba pôrody boli bez komplikácií.
Ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová.
O antilopy vrané sa stará aj ošetrovateľka Vladimíra Wurschnerová, ktorá pri kopytníkoch pracuje už 34 rokov. S antilopami vranými je tak od začiatku ich príchodu do bojnickej zoo. „Chodila som zbierať rady do iných zoologických záhrad od ošetrovateľov. Môžete si totiž niečo prečítať, ale dôležitá je prax a potrebujete aj rady od skúsenejších,“ zaspomínala si ošetrovateľka. Momentálne jej robia radosť dve nové samičky antilopy vranej, ktorým sa zatiaľ darí veľmi dobre a ich mamy si ich aj poriadne strážia.
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. Vo voľnej prírode sa vie agresívne brániť voči predátorom, neraz zaženie aj leva. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži až 200 až 270 kg. Samce sú na rozdiel od samíc väčšie a čierno sfarbené. Samice sú menšie a svetlejšie, obvykle hnedé až tmavohnedé. Obe pohlavia majú charakteristické biele brucho a masku na tvári. Ich krky a časti chrbta zdobí hriva, preto majú staršie meno hrivnatce. Oblúkovito zahnuté rohy majú obe pohlavia, u samcov sú výrazne väčšie. Dožívajú sa 18 rokov.
V nedeľu 12. marca tohto roka Národná zoologická záhrada Bojnice úspešne previezla samca rysa karpatského (lynx lynx carpathicus) do Triglavského národného parku v Slovinsku. Rys Lukáš sa momentálne nachádza v adaptačnom tábore Jelovica, odkiaľ bude vypustený do voľnej prírody. V rámci projektu LIFE Lynx podporí populáciu rysa karpatského v Slovinsku.
Príprava rysa na prevoz do Slovinska v Nzoo Bojnice (Tatiana Balážová a Ing. Andrej Duchoň). Foto: Nzoo Bojnice
Hlavným cieľom projektu je záchrana populácie rysa karpatského v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred vyhynutím a jej zachovanie v dlhodobom horizonte. Z tohto dôvodu bol 27. januára 2023 v spolupráci s partnermi z Lesnej správy Betliar (Odštepný závod Rožňava, LESY SR), Národnej zoologickej záhrady Bojnice, Technickej univerzity vo Zvolene a správy NP Slovenský kras odchytený vo Volovských vrchoch dospelý samec rysa karpatského.
Jeho odhadovaný vek je 3 – 5 rokov a váha 24 kg. Dostal meno Lukáš. Po odchyte bol dočasne umiestnený v rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice, kde pod odborným dohľadom chovateľov a veterinárneho lekára MVDr. Michala Beláka bola zabezpečená príprava na jeho translokáciu do Slovinska.
Príprava rysa na premiestnenie do karanténnej stanice v Nzoo Bojnice pod odborným dohľadom MVDr. Michala Beláka. Foto: Attila Ambrúš
Samotný transport si vyžaduje aj riadnu administratívnu prípravu a niekoľko povolení, pri ktorých boli veľmi nápomocní pracovníci Ministerstva životného prostredia SR zo Sekcie ochrany prírody a biodiverzity, najmä Mgr. Martina Blatnická, riaditeľka odboru regulácie obchodu s ohrozenými druhmi (Výkonný orgán CITES).
Rys Lukáš krátko pred vypustením v Slovinsku. Foto: Nzoo Bojnice
Rysy sú v Slovinsku vypúšťané metódou „nepriameho vypustenia“. Teda po prevoze do krajiny strávia zvieratá určitý čas v adaptačnej stanici a následne sú vypúšťané do prírody. O Lukáša sa tak momentálne starajú poľovníci z LD Nomenj Gorjuše. Predpokladá sa, že bude vypustený v polovici apríla 2023.
Rys Lukáš v adaptačnej stanici v Slovinsku
Presné miesto tábora, v ktorom sa rys zo Slovenska nachádza, nie je zverejnené. „Je dôležité nerušiť rysa pri prispôsobovaní sa novému prostrediu. Rys je divoké a veľmi plaché zviera,“ uvádza sa na sociálnej sieti LIFE Lynx. Okolie tábora je tak kontrolované kamerami, ale aj poľovníkmi a inšpektormi.
V oblasti Jelovica, kam pricestoval Lukáš, má svoje teritórium aj rysia samica Aida. Spolu s novým nepríbuzným samcom tak bude mať možnosť vytvoriť pár.
V sobotu 11. marca sme v rámci víkendového zookrúžku preberali zaujímavú tému – šelmy. Prostredníctvom interaktívnej prednášky sa mladšie i staršie deti zoznámili s jednotlivými čeľaďami. Nechýbali obrázky ani videá, ale i praktická časť.
Účastníci zookrúžku sa dostali aj do zázemia zoo. Foto: Nzoo Bojnice
Na úvod sme sa zamerali na poznávanie jednotlivých druhov, ich ochranu a mladí účastníci sa dozvedeli aj tom, čím sú jednotlivé druhy zaujímavé. Do diskusie sa zapájali najmä mladšie deti, tie staršie si potom vyskúšali zahrať aj našu novovytvorenú spoločenskú hru „Človeče, nestrieľaj ma!“. Ako už prezrádza názov, ide o obdobu hry Človeče, nehnevaj sa. My sme ju však venovali chráneným živočíšnym druhom.
Staršie deti si zahrali hru Človeče, nestrieľaj ma. Foto: Nzoo Bojnice
Na záver krúžku sme navštívili aj areál Národnej zoologickej záhrady Bojnice, kde nám chovateľka malých šeliem Táňa predstavila rysa ostrovida, vlka eurázijského, ukázala nám zázemie a deti mali možnosť vidieť aj kŕmenie surikát. Všetci zúčastnení odišli spokojní s novými vedomosťami. A keďže si prešli takmer celý areál Nzoo Bojnice, boli aj poriadne unavení. Už teraz sa však tešia na ďalší zookrúžok.
Po úspešnej prvej sérii živých vstupov zo života zvieracích obyvateľov zoo, pripravila Národná zoo Bojnice pokračovanie. Už v marci spúšťa na facebookovom profile ZOO BOJNICE live streamy, ktoré bude prinášať každý štvrtok.
Jedenkrát do týždňa sa tak budú môcť fanúšikovia pripojiť a sledovať dianie v jednotlivých zoologických úsekoch. S druhou sériou živých vstupov začína zoo vo štvrtok 2. marca o 8. hodine ráno. Prvý tohtoročný livestream bude venovaný slonom africkým. Archív videí spolu s minuloročnými živými vstupmi možno nájsť na facebookovej stránke ZOO BOJNICE.
