Brány zoologickej záhrady v Bojniciach sa prvýkrát pre verejnosť otvorili 1. apríla 1955. V tomto roku tak oslavujeme 70 rokov.
Ohrada srncov v roku 1955. Zdroj: archív Nzoo Bojnice
Bojnická zoologická záhrada (prvý názov Krajská zoologická záhrada v Bojniciach) bola prvou zoo na Slovensku a desiatou v poradí v bývalom Československu. Na začiatku v nej pracovalo 7 ľudí (riaditeľ, zootechnik, účtovníčka, technický vedúci, dvaja ošetrovatelia zvierat a nočný strážnik). Prvým riaditeľom sa stal Gustáv Cmarko. „Skúsenosti sme nemali. Získavali sme ich, kde sa dalo. Zozačiatku sme chodili najmä do Prahy za Ing. Veselovským, do Brna. Postupne sme zamerali cesty aj do zahraničia. Boli sme pyšní, že pokiaľ ide o návštevnosť, tak sme po Prahe a Brne patrili medzi najnavštevovanejšie zoologické záhrady v Československu,“ spomínal Gustáv Cmarko v knihe Naša zoo Bojnice.
Expozícia primátov v roku 1961. Zdroj: archív Nzoo Bojnice
Hneď v prvom roku existencie zoo navštívilo 45 000 ľudí. Rekordnú návštevnosť sme zaznamenali v roku 1986. Vtedy prišlo do bojnickej zoo 520 729 návštevníkov.
Medvede biele v bojnickej zoo. Zdroj: archív Nzoo Bojnice
Pôvodne sa v bojnickej zoo mali nachádzať najmä zvieratá našich hôr. Neskôr však najmä kvôli záujmu návštevníkov začali pribúdať aj exotické druhy zvierat. Jedným z ikonických druhov zvierat bol aj medveď biely. Prvé medvede biele sa objavili v bojnickej zoo už v roku 1967. Celkovo sme chovali sedem rôznych jedincov. Posledným bola samica Linda, ktorá bola v roku 1992 odpredaná do zahraničia. Tým sa chov medveďov bielych u nás skončil. Hlavnou udalosťou roka 1984 bol dovoz dvoch samíc slona afrického. Národná zoo Bojnice je stále jedinou zoologickou záhradou na Slovensku, ktorá chová tento druh.
Brigáda – stavba sloninca v 80tych rokoch 20. storočia. Zdroj: Nzoo Bojnice
V súčasnosti patrí bojnická zoo medzi moderné zoologické záhrady. Sme členmi niekoľkých medzinárodných organizácií. Okrem expozičnej funkcie plníme aj funkciu záchytného centra pre zhabané živočíchy či rehabilitačnej stanice.
V stredu 26. februára sa v areáli Národnej zoologickej záhrady Bojnice konal výcvik inštruktorov kynologického výcviku a služobných psov v špeciálnej kynológii Vojenskej polície SR a ich partnerov. Akcie sa tak zúčastnili aj psovodi ozbrojených zborov SR i zahraniční partneri.
Umiestňovanie vzorky počas cvičenia služobných psov v špeciálnej kynológii. Zdroj: Nzoo Bojnice
Výcvik služobných psov v špeciálnej kynológii v Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
„Cvičenie bolo zamerané na vyhľadávanie výbušnín a drog v rôznych častiach areálu,“ uviedla hovorkyňa Národnej zoo Bojnice Andrea Klasová. So psovodmi a psami priamo pri výcviku sa tak mohli stretnúť aj návštevníci zoologickej záhrady. „Pes je tvor, ktorý by mal vyskúšať všetko v tréningovom procese, aby nebol psovod ani pes zaskočený,“ povedal hlavný kynológ Ministerstva obrany SR nadporučík Filip Kliment.
Výcvik služobných psov v špeciálnej kynológii v Nzoo Bojnice. Zdroj: Nzoo Bojnice
Výcvik v zoo je zaujímavá skúsenosť. „Je to miesto, kde sa len tak nedá prísť so psom a je tam veľmi veľa rôznych pachov,“zdôraznil hlavný kynológ. Hlavným cieľom výcviku je výmena skúseností a zvyšovanie kvality psov i psovodov. Cvičenie však má zmysel aj pre samotnú zoologickú záhradu. „Nikdy nevieme, či sa v budúcnosti nestretneme s reálnou situáciou, ktorá si bude vyžadovať práve takúto pripravenosť. Preto sme veľmi radi, že si to mohli vyskúšať u nás. Považujeme to za veľmi dôležitú prevenciu a prínos pre bezpečnosť nás všetkých,“ dodala hovorkyňa Nzoo Bojnice Andrea Klasová.
Svetový deň divej prírody oslavujeme 3. marca. Pripomíname si tak, že mnoho zvierat i rastlín je ohrozených v dôsledku spôsobu života ľudstva. Tohtoročnou témou Svetového dňa divej prírody je „Financovanie ochrany voľne žijúcich živočíchov: Investovanie do ľudí a planéty“.
Divoké zvieratá a rastliny, od horských stepí až po koralové útesy, sú neoddeliteľnou súčasťou spletitej siete života na Zemi. Len v lesoch sa nachádza 60 000 druhov stromov, 80 percent druhov obojživelníkov a 75 percent druhov vtákov, pričom podporujú viac ako 1,6 miliardy ľudí s prírodným kapitálom vo forme potravín, liekov a príjmov.
Svetový deň divej prírody 2025. Zdroj: wildlifeday.org
S viac ako 1 miliónom druhov, ktorým podľa odhadov hrozí vyhynutie a ktoré čelia silnejúcej kríze, je inovatívne financovanie ochrany voľne žijúcich živočíchov naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. Viac ako polovica svetového HDP závisí od prírody, čím sa strata biodiverzity stáva významnou hrozbou pre finančnú stabilitu. Napríklad rybné hospodárstvo v niektorých krajinách prispieva viac ako 10 percentami k HDP, no viac ako jedna tretina populácií morských rýb je nadmerne lovená, čo vedie k nezamestnanosti, narušeným ekonomikám a nezákonným výlovom.
Súčasné finančné toky nestačia na to, aby vlády splnili národné ciele v oblasti biodiverzity, najmä v hotspotoch biodiverzity v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Hoci sa do ochrany biodiverzity ročne investuje 143 miliárd USD, nedosahuje to odhadovaných 824 miliárd USD potrebných každý rok.
Svetový deň divokej prírody 2025 slúži ako platforma na výmenu a skúmanie inovatívnych finančných riešení na ochranu prírody. Predstaví finančné inovácie, výzvy, ktorým čelí občianska spoločnosť, vlády, organizácie a súkromný sektor, a prístupy spolupráce potrebné na zabezpečenie udržateľného financovania biodiverzity.
Svetový deň divej prírody je určený na spojenie ľudí s prírodou a inšpiráciu k neustálemu učeniu a činnostiam pre zvieratá a rastliny.
Každý rok 7. februára oslavujeme snahu o záchranu biodiverzity. V tento dátum si totiž pripomíname Reverse the red day (Zvráťme červenú). Názov súvisí s Červeným zoznamom ohrozených druhov. Vďaka vedomostiam a spolupráci sme prvou generáciou, ktorá môže zastaviť stratu biodiverzity.
Infografika Reverse the red – pes hyenovitý. Zdroj: reversethered.org/Nzoo Bojnice
Infografika Reverse the red – bandikut pásavý. Zdroj: reversethered.org/Nzoo Bojnice
Infografika Reverse the red – šupinavec jávsky. Zdroj: reversethered.org/Nzoo Bojnice
Infografika Reverse the red – koraly. Zdroj: reversethered.org/Nzoo Bojnice
Zdravotný stav našich slonov afrických pravidelne kontrolujú ošetrovatelia ako i veterinárny lekár, ktorý k nám prichádza pravidelne raz za mesiac. Práve veterinárne úkony, ako aj úkony spojené s ošetrovaním, sú jedným z dôvodov, prečo sa so slonmi trénuje.
Veterinárna kontrola. Zdroj: Nzoo Bojnice
V zime sa okrem iného kontroluje aj stav chodidiel. „V tomto období veľmi trpia končatiny, hlavne nášľapové plochy na chodidlách. Ich kvalita je znížená, sú mäkké. Potrebujeme docieliť, aby chodidlová plocha stvrdla,“ uviedol zmluvný veterinárny lekár Národnej zoologickej záhrady Bojnice Michal Belák. Pri tejto príležitosti boli slonom odobraté aj vzorky. „Vzorky sme brali preto, aby sme zistili, či tam náhodou nie sú nejaké baktérie,“ dodal.
Okrem vzoriek z chodidiel, bola slonom odobratá aj krv. „Každý mesiac odoberáme našim slonom krv, aby sa pravidelne monitorovali ich krvné parametre, či tam nedošlo k nejak zmene, alebo či nie sú slony choré,“ uzavrel veterinár.
Odber krvi slonom africkým. Zdroj: Nzoo Bojnice
V minulosti prichádzali ošetrovatelia so slonmi do tzv. priameho kontaktu. V súčasnosti ide o nepriamy kontakt. Tréning aj manipulácia sa koná prostredníctvom pozitívnej motivácie (odmien) a kontaktnej steny. Dbáme tak na bezpečnosť zvierat i ošetrovateľov.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
