júl 16, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Anakonda veľká niekedy nazývaná aj tmavá je najťažším hadom na svete. Môže dorásť do dĺžky až 8-9 metrov a hmotnosti prevyšujúcej 200 kg. Žije v odľahlých neprístupných oblastiach tropických dažďových pralesoch Južnej Ameriky, v Brazílii, Venezuele, Kolumbii, na severovýchode Peru, Ekvádore a severnej Bolívii, východnej Paraguaja a Guyane, vo Francúzskej Guyane a na ostrove Trinidad. Anakonda trávi väčšinu svojho života vo vode, uprednostňuje miesta s bujnou vegetáciou. Je dokonale prispôsobený životu vo vode. Keď pláva, oči a nozdry zostávajú na povrchu ako u krokodílov, ale pri ponorení do vody sa jej nozdry uzavrú špeciálnymi klapkami. Pod vodou máva otvorené oči, pretože sú chránené priehľadným filmom. Má schopnosť spomaliť srdcový tep, vďaka čomu spotrebuje menej kyslíka a to jej umožňuje zostať aj 2 hodiny pod vodou. Tak ako všetky hady, aj anakonda sa živí len živočíšnou potravou. Loví tapírov, rôzne cicavce, kajmany, korytnačky i vtáky. Stáva sa, že útočí aj na ovce, kozy a iné domáce zvieratá, ktoré sa prídu k vode napiť. Anakonda striehne na obeť vo vode. Až na sto metrov dokáže zachytiť zvuky pijúceho zvieraťa, následne v tichosti pod vodou pláva smerom k nemu.
Človeku sa vyhýba, ale v ohrození môže byť pre ľudí veľmi nebezpečná. V oblastiach, kde anakonda žije sú obyvatelia opatrní pretože vedia, že anakonda ich môže napadnúť a zabiť. Útoky na ľudí sú veľmi zriedkavé, ale stávajú sa. Niektorí svedkovia tvrdia, že mali stretnutia s anakondami dlhými 12 a viac metrov. Ich priemerná dĺžka zvyčajne nepresahuje 5 m a telesnú hmotnosť 50 kg. Najväčší exemplár žije v zoo v New Yorku, má dĺžku viac ako 9 metrov a hmotnosť 130 kg. Európania sa prvýkrát dozvedeli o tomto hadovi v roku 1553 z kroniky Pedra Cieza de Leona (1518-1560). Jedinec, s ktorým sa tento španielsky vojak, dobyvateľ a historik stretol, mal podľa jeho odhadov o niečo viac ako 6 metrov. Vďaka americkému thrilleru Anakonda dnes pozná tohto plaza celý svet.
Pre nedostupnosť biotopov, k ktorých anakondy žijú majú dnes herpetológovia veľmi málo informácií o ich zvykoch. Taktiež je ťažké odhadnúť početnosť tohto druhu vo voľnej prírode. Takmer všetky dodnes známe informácie sa zozbierali pri pozorovaniach anakond žijúcich v zoologických záhradách.
Vo voľnej prírode zvyčajne samica rodí 28 až 42 mláďat, ktoré sú asi pol metra dlhé. Pohlavne dospievajú vo veku 6 rokov a dožívajú sa 25 – 30 rokov. V zajatí sa tento druh pre svoju agresivitu chová len veľmi zriedka. Návštevníci Národnej zoo Bojnice môžu vo viváriu pozorovať viac ako 4 metre dlhú samicu anakondy veľkej. V roku 2005 sa pracovníkom vivária podarilo odchovať 9 mláďat, v roku 2007 12 mláďat a v roku 2010 až 15 mláďat anakondy veľkej – najväčšieho hada planéty.
júl 16, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Národná zoo Bojnice je zelenšia. Rozhodla sa nahradiť syntetické plasty ekologickými plastami. Jednorazové predmety z ekoplastov, ako sú príbory, taniere, poháre, slamky, nádoby a obaly sa pre nás stali prijateľnou alternatívou. Vďaka svojmu zloženiu sú predmety z tohto materiálu ľahko rozložiteľné. Po použití ich stačí hodiť do kompostu a rozložia sa na biomasu, vodu a CO2.
„Rozhodli sme sa pre použitie ekoplastov, pretože problematika odpadu je silno diskutovanou témou a nie je pravdaže ani našej zoo ľahostajná. Pri takom množstve návštevníkom, aký máme behom celého roka, nie je ani množstvo odpadu zanedbateľné. Preto sme hľadali cestu k zníženiu odpadu spolu s prevádzkovateľmi bufetových zariadení v našom areáli. Okamžitá zmena nie je z praktického pohľadu možná, preto sme začali od 27.4.2019, kedy sa nemôže v našom areáli používať klasický jednorazový plast, svoje občerstvenie dostanete v materiáloch, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, je možné ich biologicky degradovať, skompostovať a tým premeniť na kvalitnú biomasu“ povedala vedúca oddelenia propagácie a marketingu Ing. Andrea Klasová
Od 24.apríla 2019 prevádzkovatelia občerstvovacích a reštauračných zariadení v areáli bojnickej zoo podávajú návštevníkom jedlá a nápoje v nádobách z ekoplastov, ktoré nepredstavujú ekologickú záťaž. Ekoplast je materiál vyrobený z obnoviteľných zdrojov a nie z ropných produktov, z ktorých sú bežne používané plasty vyrábané, nerozkladajú a teda z globálneho pohľadu sú pre našu planétu katastrofou.
Ekoplast, ktorý sa používa v stravovacích zariadeniach v areáli Národnej zoo Bojnice a v ktorom naši návštevníci dostávajú jedlá a nápoje, ani dlhým skladovaním či vplyvom poveternostných podmienok (pôsobením dažďa či slnka) nestráca mechanické vlastnosti. Sú vodeodolné a tiež odolné voči vysokým teplotám. Rozkladať sa začne až v biologicky aktívnom prostredí pôsobením mikroorganizmov. Tak ako by mala byť separácia samozrejmosťou pri nakladaním s bežným odpadom, ani výrobky z ekoplastu nemožno voľne vyhadzovať v prírode. Najekologickejšie riešenie likvidácie tohto materiálu je recyklácia. Ale ak sa ekoplasty aj do prostredia dostanú, v porovnaní s bežnými plastami nespôsobujú žiadne škody. Ich výhodou je, že sa rozkladajú na prírodné zložky a ich prirodzená degradácia umožní, aby sa začlenili do prírodného kolobehu.
V bufetoch i predajni suvenírov, ktorá sa nachádza v priestoroch hlavného vchodu si návštevníci okrem darčekových, spomienkových a propagačných materiálov môžu zakúpiť aj dizajnovo nápadité a zaujímavé ekologické poháre s motívom zvierat. „Dlhodobo tvrdíme, že najlepší odpad je žiadny odpad, preto sme do predaja dali aj ekologické poháre, ktoré si návštevník môže zakúpiť v každom bufetovom zariadení a taktiež aj v predajni suvenírov, ktorý láka svojim dizajnom a možnosťou opakovaného použitia, čím sa vyprodukovaný odpad zníži na minimum, návštevník si so sebou odnesie pekný a praktický suvenír, ktorý neskončí nevyužitý doma v skrini a pomôže tak dobrej veci. Do budúcna plánujeme zaviesť v celej zoo zálohový systém týchto pohárov a tým pádom by jednorazové poháre úplne opustili brány našej zoo“ prezradila Andrea Klasová.
júl 12, 2019 | Aktuálne, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Zaujímavosti
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Jaroslav Slašťan
júl 10, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Často sú démonizované a zobrazované ako príšery z podzemia. V skutočnosti sú len obeťami nepravdivých povier. Mnohí z nás sa ich dodnes desia. Netopiere však pre nás nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Vďaka ich vzhľadu a využívaniu podzemných úkrytov boli ešte v nedávnej minulosti považované za diablových spoločníkov. Najmenšie cicavce na svete však vôbec nie sú nebezpečné. Práve naopak, sú užitočné a majú veľmi zaujímavý život.Mnoho ľudí ešte aj dnes považuje netopiere za vtáky. Netopiere sú cicavce, ktorým sa predné končatiny premenili na krídla. Netopiere sú jediné cicavce na svete so schopnosťou aktívneho letu. Nie sú príbuzné myšiam ani žiadnym hlodavcom. Evolučné štúdie dokázali, že netopier je viac príbuzný primátom a v rámci živočíšnej ríše tvorí vlastný rad s názvom Chiroptera. Majú síce slabý zrak, no nie sú úplne slepé. Hlavným dôvodom rozšírenia tohto mýtu je fakt, že lovia v noci a k orientácii používajú echolokáciu. Ultrazvukový signál je druhovo špecifický a má frekvenciu od 20 do 110 kHz. Svojimi špeciálne tvarovanými ušnicami a ušným viečkom zachytávajú odraz ultrazvukových vĺn, ktoré vydávajú ústami, niektoré druhy nosom. Tie sa odrážajú od objektov a poskytujú im informáciu o ich veľkosti, polohe a tvare.
Staršia literatúra je plná mýtov, ktoré súvisia so zamotaním sa netopiera do vlasov. Dokonca sa verilo, že počas letu hľadá človeka, ktorý dal svoju dušu diablovi. A ak ho nájde, zapletie sa mu do vlasov a dušu odnesie do pekla. Preto vždy večer, keď dievčatá z dedín vychádzali z domu, mali na hlave šatky, lebo netopiera by nikto z vlasov nedostal. Ak by sa vraj zamotal, spôsobil by besnotu, preniesol vši, blchy a mohol by zatemniť mozog a dostať tak dievča na pokraj šialenstva. V Tirolsku verili, že dievčaťu, ktorému vletí do vlasov netopier, sa nikdy nevydá. A podľa povery sedmohradských cigánov vznikol netopier z bozku, ktorý dal čert spiacej žene.
Na svete síce žijú netopiere, ktoré sa živia krvou, ide však len o 3 druhy – Desmodus rotundus, Diaemus youngi a Diphylla ecaudata –, a aj tie žijú v tropických oblastiach Ameriky. Pokožku narežú ostrými zubami a okamžite do nej vpustia sliny obsahujúce anestetiká a látky brániace zrážaniu krvi. Aj preto rana krváca ešte nejaký čas po tom, čo sa upír približne po pol hodine hodovania nasýti. Samotná ranka po uhryznutí je iba 5 milimetrov široká a približne rovnako hlboká a väčšinou sa zahojí do niekoľkých dní. Krv obete nesajú, ale vylizujú jazykom so špeciálnymi drážkami. Aby tieto netopiere prežili, svoje drobné telo musia napojiť krvou každú druhú noc. Keďže krv obsahuje veľa vody a bielkovín, ale dodáva málo energie, musia jej na posedenie vypiť čo najviac, čiže 70 až 80 percent svojej hmotnosti. Stáva sa, že to netopier so svojou pažravosťou preženie, takže od koristi sa doslova odgúľa. S plným bruchom nedokáže vzlietnuť a cestu domov musí absolvovať prevažne po zemi.
Odhliadnuc od práve opisovaných druhov živiacich sa krvou, potravu ostatných tropických netopierov tvorí hlavne hmyz, ovocie a sladké šťavy z kvetov. Všetky európske netopiere sa živia výlučne hmyzom, dokážu ho skonzumovať veľké množstvo a jeden jedinec dokáže za noc uloviť až 3 000 komárov. Naše netopiere majú veľmi rýchly metabolizmus, preto potrebujú za noc skonzumovať potravu rovnajúcu sa 20 až 50 percentám svojej telesnej hmotnosti.Lovia pomalým alebo, naopak, rýchlym letom voľne vo vzduchu, iné druhy lovia medzi korunami stromov, zbierajú ju z povrchu listov, kôry, zeme alebo vodnej hladiny.
Na Slovensku žije z celkovo viac ako 1 200 známych druhov netopierov len 28. Pôvodne obývali prírodné biotopy, a to najmä podzemné priestory, ako sú jaskyne a pôvodné pralesy, kde si nachádzali úkryty v dutinách starých stromov. S postupnou zmenou krajiny a rozvojom ľudských sídiel však dochádzalo k miznutiu ich pôvodných stanovíšť a netopiere tak hľadali náhradné priestory, v ktorých by mohli žiť. A tie im paradoxne ponúkol človek v podobe svojich sídlisk. Niektoré druhy netopierov sa na urbanizované prostredie adaptovali natoľko, že ich už inde ani nenájdeme.
Počas posledného augustového víkendu (24.8.2019) sa v Národnej zoo Bojnice bude aj tento rok konať Noc netopierov. V rámci tohto podujatia verejnosti poskytujeme odborné informácie, prezentujeme ukážky a najnovšie poznatky z výskumov. Noc netopierov organizujeme v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov na Slovensku. Pútavé informácie, poznatky a skúsenosti priamo z terénu odovzdáva RNDr. Peter Bačkor, PhD. V prednáškovej sále a neskôr sa všetci záujemcovia presúvajú do areálu zoo, kde sa pokúšajú o odchyt netopierov do špeciálnej – na to určenej siete. Cieľom tohto podujatia je pomôcť prekonať u detí i dospelých neopodstatnené obavy a strach z netopierov.
Text: Jaroslav Slašťan/Národná zoo Bojnice
júl 4, 2019 | Kampane, Novinky, Zaujímavosti
Letná kampaň Národnej zoo Bojnice s názvom „Ukradnutá divočina“ sa venuje problematike obchodovania so zvieratami a ich časťami.
„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia divokých zvierat. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami. Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka. Slogan kampane je „Kupuješ ? Aj ty máš krvavé ruky !“ a má poukázať na účasť mnohých Slovákov na nelegálnom obchode so zvieratami a ich časťami. Slogany sú doplnené faktami, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých kvôli slonovine a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených kvôli ich kožušinám. A ako nemať krvavé ruky ? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha, alebo výrobkov z častí jeho tela môžete pomôcť k jeho záchrane“, povedala o prvej komplexnej kampani svojho druhu v Čechách a na Slovensku vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice Ing. Andrea Klasová.
Po ničení prirodzených biotopov je druhou hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov je práve zver, zabíjanie a obchodovanie s nimi a ich časťami. Medzi najčastejšie pašované živočíchy patria papagáje, plazy a bezstavovce a z častí tiel kože vo forme módnych doplnkov (opasky, topánky, náramky, kabelky, peňaženky) a výrobky zo slonoviny.
Kampaň je inštalovaná pri hradnom múre oproti veľkému rybníku. „Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale oni len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť. Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná. Uvítali sme túto kampaň a rozhodli sa ju inštalovať v areáli našej zoo. Kampaň Ukradnutá divočina vznikla na základe skúseností vedúcej Oddelenia medzinárodnej ochrany biodiverzity a CITES Českej inšpekcie životného prostredia Pavly Říhovej, v spolupráci s riaditeľom Zoo Ostrava Petrom Čolasom, terénnym zoológom Zoo Ostrava a vedúcim záchranného programu Kukang Františkom Příbrským, terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a fotografkou Luciou Čižmárovou a ďalšími členmi tímu. Všetky exempláre alebo časti zvierat na fotografiách boli zabavené kontrolnými orgánmi CITES v Českej republike. Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania. Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propagovať práve v čase dovolenkového obdobia, pretože ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, o ktorých ani nevedia a ani len netušia, aký “strašidelný” príbeh majú za sebou“ doplnila Andrea Klasová.
jún 27, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Najdôležitejšie prejavy správania získavajú vlky na základe dedičnosti od svojich rodičov. Aj keď väčšina typov správania vlkov je vrodená, mnohé prejavy sa vlci musia naučiť získavaním skúseností a zdokonaľovaním svojej činnosti, alebo napodobňovaním dospelých príslušníkov svojho rodu. Vlčica a neskôr obaja rodičia mláďatá postupne učia rôznym sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začleniť sa do svorky. Lovu sa mladý vlk taktiež učí od rodičov a príslušníkov svorky. Od augusta sa spolu so svorkou zúčastňujú mláďatá na love, pričom pre prvé spoločné poľovačky je vyhľadávaný ľahší terén bez výraznejších prekážok v teréne. Mimoriadne dôležitým typom správania vlkov je učenie v ranom veku života mláďat – obligatórne učenie. Je to prirodzená prechodná forma medzi vrodenými a naučenými formami správania. Obligatórne učenie prebieha vždy v ranom veku, keď vĺčatá zvlášť citlivo vnímajú určitú konkrétnu situáciu, alebo rodiča, jeho vzhľad, hlasové prejavy a hmatovú komunikáciu a navždy si ju zapamätajú. Každý živočíšny druh má vrodenú dispozíciu, aby si zapamätal takýto zážitok na celý život. Ďalší typ naučeného správania je fakultatívne učenie. Tento typ na rozdiel od obligatórneho učenia (ktoré prebieha vždy v rannom veku), prebieha po celý život vlka a nie je obmedzené len na určité vekové obdobie. Môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti, alebo zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.
Vedeli ste, že 8.5.2019 sme sa v našej zoo dočkali krásneho prírastku troch vlčích mláďat ? Narodili sa nášmu vlčiemu páru, samcovi Wolfiemu a samici Daysi. Tá sa narodila v roku 2017 a do našej zoo prišla v máji 2018 z Rehabilitačnej stanice Zázrivá (takže pochádza z voľnej prírody) Samec Wolfie je narodený tiež v roku 2017 a do našej zoo z Tierpark Bern (Švajčiarsko) tiež prišiel v máji 2018.
Jaroslav Slašťan
