máj 29, 2020
Lemur vari čiernobiely je druhým, farebne výrazne odlišným, poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto madagaskarského primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari červený aj jeho čierno-biely príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Čierno-biele sfarbenie srsti býva variabilné, smerom na juh je podiel čiernej farby menší. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia. Najaktívnejší je skoro ráno a podvečer. V prírode vytvára skupinky od 2-5 niekedy 8-16 jedincov.
V skupine vládnu samice, ktoré aj najaktívnejšie bránia teritórium skupiny. Po 90 až 102 dňoch gravidity porodí samica najčastejšie dvojčatá, v zoologických záhradách nezriedka i trojčatá. Veľkou hrozbou pre tohto lemura je neustála likvidácia jeho životného prostredia, vyrubovanie a vypaľovanie dažďového lesa a lov pre mäso. V prírode ich prežíva menej ako 10000. Je to najčastejšie chovaný lemur, v európskych zoologických záhradách sa chová 731 týchto lemurov v 126 inšitúciách (2002). Pre lemura variho čiernobieleho a lemura vari červeného vedie spoločný záchranný program EEP v Zoo Kolín v Nemecku. Oba poddruhy (niekedy chápané i ako samostatné druhy) nájdete v expozícii „Lemurí ostrov“.
máj 29, 2020
Lemur vari červený je druhým, farebne výrazne odlišným, poddruhom lemura vari. V našej zoo chováme obe farebné formy tohto madagaskarského primáta. Veľkosťou patria k väčším druhom lemurov. Podobne ako lemur vari čiernobiely aj jeho červený príbuzný obýva najmä nížinné dažďové lesy východnej časti ostrova Madagaskar. Zo všetkých lemurov požiera najviac ovocia. Najaktívnejší je skoro ráno a podvečer. V prírode vytvára skupinky od 2-5 niekedy 8-16 jedincov. V skupine vládnu samice, ktoré aj najaktívnejšie bránia teritórium skupiny.
Po 90 až 102 dňoch gravidity porodí samica najčastejšie dvojčatá, v zoologických záhradách nezriedka i trojčatá. Veľkou hrozbou pre tohto lemura je neustála likvidácia jeho životného prostredia, vyrubovanie a vypaľovanie dažďového lesa a lov pre mäso. Lemur vari je najčastejšie chovaný lemur. Pre lemura variho čiernobieleho a lemura vari červeného vedie spoločný záchranný program EEP v Zoo Kolín v Nemecku. Oba druhy nájdete v expozícii „Lemurí ostrov“. Lemura vari červeného sme v roku 2006 na základe súhlase európskeho koordinátora rozmnožili. Samček z odchovaných dvojičiek žije v pánskej skupine na Lemurom ostrove, samička žije v zázemí.
máj 28, 2020
Kosmáč trpasličí je najmenšou opicou na svete a po niektorých druhoch poloopíc patrí k najmenším zástupcom primátov. Dorastá do dĺžky tela len 12-15 cm a hmotnosti 100-125 g. Chvost je dlhší ako telo, má 17-23 cm. Vyznačuje sa fŕkanou hnedožltou srsťou, ktorá je na hlave výrazne dlhšia a úplne kryje ušnice. Vyskytuje sa v západnej časti Južnej Ameriky – Ekvádor, Kolumbia, západná Brazília a severná časť Peru, kde v dvoch poddruhoch (C. p. niveiventris a C. p. pygmaea) obýva nížinné dažďové lesy. Žije v pároch alebo rodinných skupinách s počtom 2-10 jedincov. Na rozdiel od iných pazúrikatých opíc jeho potravu tvorí hlavne živica, ktorú získavá narezaním otvorov v kôre stromov.
Potravu si dopĺňa ovocím, kvetmi, nektárom a hmyzom. Samičky rodia pravidelne dvojčatá po gravidite trvajúcej asi 140 dní. Väčšinou mávajú dva vrhy za rok. Podľa výskumov prichádzajú na svet v 90% všetkých pôrodov dve mláďatá, výnimočne aj tri. Počas prvých týždňov sa o mláďatá stará samec, neskôr sa na výchove podieľajú odrastení súrodenci alebo ostatní členovia skupiny. V skupine sa pári vždy len jeden dominantný pár. V opatere človeka sa dožíva až 12 rokov. Nie je priamo ohrozeným druhom, hoci v minulosti bol vo veľkých počtoch lovený a vyvážaný do svetových zoo. Dnes ho ohrozuje hlavne rúbanie dažďových pralesov. Naša zoo chová poddruh C. p. niveiventris od konca roku 2006.
máj 28, 2020
Guerézy sú nápadne sfarbené opice žijúce výlučne v Afrike. Všetky druhy gueréz sú silne viazané na život na stromoch, veľmi dobre skáču a chvost používajú na udržiavanie rovnováhy. Osobitný je ich spôsob výživy, pretože konzumujú listy, puky a výhonky. Pre strávenie takejto špeciálnej potravy majú vytvorený viacdielny žalúdok podobný žalúdku prežúvavcov. Gueréza pláštiková sa vyskytuje v strednej a východnej Afrike, kde vytvára niekoľko poddruhov. Charakterizuje ju biela koncová časť chvosta a dlhá srsť na ramenách, bokoch a dolnej časti chrbta (tzv. „plášť”). Pláštik dlhej srsti slúži ako ochrana pred intenzívnymi dažďami a tepelná izolácia v pomerne chladných klimatických podmienkach horských lesov.
Mláďatá sú prvé tri mesiace života snehobielo sfarbené. Guerézy boli po stáročia prenasledované pre krásne kožušiny a niektoré populácie sú preto na pokraji vyhynutia. Druh je zaradený do zoznamu CITES (príloha II). Európsku plemennú knihu ESB vedie ZOO Paignton v Anglicku. S chovom tohto atraktívneho primáta začala naša zoo v roku 2002, prvé mláďa sme odchovali v roku 2003.
