júl 25, 2016 | EAZA, Kampane
Obdobie: 25.09.2005 – 20.09.2006
Piata kampaň EAZA bola vyhlásená v septembri 2005. Venovala sa len nosorožcom. Tieto charizmatické a starobylé kopytníky sú v zoologických záhradách nesmierne populárne. EAZA spolupracovala s organizáciou Save the Rhino International (SRI).
Ciele kampane
Existuje päť známych druhov nosorožcov. Dva z nich žijú v Afrike, tri sa vyskytujú v Ázii. Nosorožec ostronosý, nosorožec sumatriansky a nosorožec jávsky sú kriticky ohrozené. Nosorožcov jávskych je možno už len posledných 50-60 jedincov. Nosorožec indický je zaradený do kategórie Zraniteľný, nosorožec tuponosý v kategórii Blízko ohrozeniu. Nosorožce ohrozuje viacero hrozieb, od pytliactva kvôli rohu, po stratu habitatov a politické konflikty.
V tejto súvislosti si EAZA vytýčila tieto ciele:
– zvýšiť medzinárodné povedomie o hrozbách, ktorým nosorožce čelia
– uskutočňovať účinnú ochranu týchto ohrozených zvierat
– zozbierať peniaze na in situ ochranárske projekty a aktivity
Podporené projekty
Celkovo bolo z vyzbieraných peňazí podporených 22 projektov v rôznych krajinách výskytu nosorožcov. Ide o projekty od monitorovania domových okrskov, protipytliacke aktivity, prevozy, výskum a prácu s miestnymi komunitami.
júl 25, 2016 | EAZA, Kampane
Obdobie: 20.09.2004 – 15.09.2005
Korytnačky na celom svete vymierajú. Takmer polovica z 265 známych druhov je ohrozená vyhynutím. Niektoré už vyhynuli, iné, ak sa nič neurobí, vyhynú čoskoro. V septembri roku 2004 vyhlásila EAZA (Európska asociácia zoo a akvárií) kampaň Shellshock venovanú záchrane korytnačiek. Cieľom kampane je vyzbierať finančné prostriedky na záchranu kriticky ohrozených druhov na pôvodných lokalitách výskytu, založenie záložných populácií 36 druhov v európskych zoologických záhradách a informovanie verejnosti o probléme ich tichého vymierania.
Milióny korytnačiek hynú pre potreby ázijskej kuchyne či tradičnej medicíny. Celé tisíce sú ilegálne zbierané, pašované a predávané nesvedomitými obchodníkmi. Tento neudržateľný tlak, v kombinácii s ničením ich životného prostredia a rozvojom ľudských činností, dostal mnohé korytnačky na okraj záhuby. Korytnačky žili v dobách vzniku dinosaurov, žili v čase ich zániku, vyhynú teraz vďaka človeku?
Smutné fakty o korytnačkách
· 8 druhov už vyhynulo
· 25 druhov je kriticky ohrozených
· 46 druhov je ohrozených
· 57 druhov je zraniteľných
· v Číne sa ich ročne predá 12 miliónov
· v roku 1998 sa z Vietnamu do Číny denne vyviezlo 17 ton korytnačiek
júl 25, 2016 | EAZA, Kampane
Obdobie: 13.09.2002 – 20.09.2004
Niet vari charizmatickejší druh zvieraťa ako je tiger. Verejnosť i médiá ho milujú. Je veľmi ohrozený, všetky žijúce poddruhy tigra sú zaradené do listiny kriticky ohrozených alebo ohrozených druhov IUCN. Tiger patrí k štandardným druhom v zoologických záhradách. Býva emblémom či logom kampaní, spoločností a športových klubov. Symbol odvahy, sily a elegancie. Tigra ohrozuje mnoho nebezpečenstiev – strata jeho prirodzeného habitatu, lov pre jeho atraktívnu kožušinu a tradičná východoázijská medicína. Hlavným poslaním kampane bolo zvýšiť povedomie verejnosti, poučiť ju o súčasnom alarmujúcom stave a zozbierať finančné prostriedky na podporu viacerých vedeckých projektov zameraných na záchranu tigrov.
V súčasnosti rozoznávame 8 tigrích rás, ktoré sa líšia veľkosťou, sfarbením a rôznymi anatomickými znakmi. Najmenšou je tiger balijský, druhým ostrovným druhom je tiger jávsky. Obe formy sú už vyhynuté, vyhynuli v 20. storočí. Jedinou prežívajúcou ostrovnou rasou je tiger sumatriansky, ktorého posledné populácie prežívajú v počte do 400 jedincov v chránených územiach Sumatry. Kedysi pomerne hojný tiger kaspický alebo turanský, je tiež vyhynutý. Posledné správy o ňom sú zo severného Iránu zo 70. rokov 20. storočia. Nepochybne ďalším poddruhom tigra, ktorý je na „rade“ je málo známy tiger čínsky alebo juhočínsky. Tento poddruh podľa úplne najčerstvejších údajov (r. 2002) z prírody úplne vymizol. Posledných asi 50 jedincov prežíva v niekoľkých čínskych zoo. Čína ich napriek vzácnosti ešte donedávna považovala za „prekážku pokroku v poľnohospodárstve“. Kosti zabitých tigrov boli a naďalej sú vyhľadávaným artiklom pre výrobu najrôznejších lekárenských produktov v ľudovom liečiteľstve. Naviac sa tu stále verí, že požívaním tigrích častí tela prejde na človeka jeho sila a potencia.
Najväčšia zemepisná rasa tigra a najväčšia mačkovitá šelma vôbec, tiger sibírsky, prezývaný aj ussurijský, obýva v počte okolo 430 jedincov rezervácie v ruskej tajge na Ďalekom východe. Malá časť populácie sa vyskytuje v severnej Číne a v Kórey. Veľkým šťastím pre sibírske tigre je, že na rozdiel od ich čínskych bratancov, sú už od roku 1959 chránené zákonom. A hoci sa dodnes jestvuje istá miera pytliactva a nelegálneho obchodu, k prežitiu vo voľnej prírode mu to pomohlo. Paradoxom je, že v prípade tigrov sibírskych prevyšujú stavy v zajatí voľne žijúce populácie niekoľkokrát. Už v 80. rokoch začala byť situácia v zoologických záhradách tak neúnosná, že v podstate zoo stratili o chov tejto rasy záujem. Chov tigrov je drahý. Jeden tiger skonzumuje ročne okolo 2000 kilogramov mäsa. Odchované mláďatá sú síce roztomilé, ale s ich umiestnením po odrastení majú zoologické záhrady veľké problémy. Najjednoduchším riešením by sa mohlo zdať vypustenie prebytočných tigrov do prírody. To je ale u tigrov, rovnako aj u iných mačkovitých šeliem, nemožné. V podstate by sme takto zvieratá odsúdili na istú smrť. Všetky v zajatí odchované šelmy nie sú schopné samé si zaobstarať potravu. Nevedia totiž samostatne loviť. To ich učí matka jedine v prírode.
Zostávajúce dve tigrie rasy sú o čosi početnejšie. Tiger indický alebo bengálsky žije v mnohých indických rezerváciách v počte asi 2500 jedincov. Mohlo by sa zdať, že je to veľmi veľa, najmä v porovnaní s inými rasami, ale je to púhy zlomok oproti pôvodnému počtu. Napríklad v roku 1930 žilo v Indii asi 39,000 tigrov, no v roku 1969 iba okolo 2000 kusov. K takémuto drastickému poklesu sa pričinili hlavne trofejné lovy indických maharádžov a anglických koloniálnych dôstojníkov. Známy je prípad maharádžu z Rádžastánu, ktorý za svoj život vlastnoručne skolil 2700 tigrov. Veľkým šťastím pre indické tigre bola medzinárodná operácia Tiger. Išlo o najväčšiu akciu ľudstva na záchranu živočíšneho druhu. Gestorovala ju samotná Indira Gándhiová. Dnes, po vyše dvadsiatich rokoch, môžeme vidieť prvé výsledky tejto rozsiahlej akcie. Z čísel je jasné, že stavy tigrov stúpli, ba v istých oblastiach sa stali nebezpečnými. V spolupráci s medzinárodnou organizáciou IUCN sa podarilo vybudovať sieť chránených území po celej Indii, sčasti aj v Nepále a v ďalších susedných štátoch.
Tiger indočínsky, nie je veľmi známy, a početnosť jeho populácie má žiaľ, klesajúcu tendenciu. Nežije ich viac ako 1800 jedincov. Ako všetci vieme, krajiny bývalej Indočíny (Vietnam, Laos, Kambodža) boli dlhé roky bojiskom, a tak niet divu, že tiger z mnohých oblastí vymizol.
Zoologické záhrady môžu tigra zachrániť ako živočíšny druh, dokonca môžu udržať čistokrvné poddruhy. No nemôžu im vrátiť ich prirodzený spôsob života. Všetky tie prekrásne, elegantné zvieratá, ktoré všetci obdivujeme, sú dnes odsúdené na život v starostlivosti človeka. Jediné, čo môžu zoo spraviť je podieľať sa na priamej ochrane zostávajúcich tigrích populácií v ich prírodných výskytištiach. Aj pre túto príčinu Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (EAZA) vyhlásila na roky 2002 a 2003 kampaň venovanú záchrane tigrov s názvom „Dajme tigrom budúcnosť“. Existenciu tigra vo voľnej prírode ohrozuje mnoho nebezpečenstiev – strata jeho prirodzeného habitatu, lov pre jeho atraktívnu kožušinu a tradičná východoázijská medicína. Hlavným poslaním kampane je zvýšiť povedomie verejnosti, poučiť ju o súčasnom alarmujúcom stave a zozbierať finančné prostriedky na podporu viacerých vedeckých projektov zameraných na záchranu tigrov.
Kampaň európskej asociácie zoo a akvárií EAZA si na roky 2002/2003 vytýčila zozbierať 250,000 Euro. Získané prostriedky šli na projekt 21st Century Tiger (Tiger v 21. storočí), ktorý existuje vďaka unikátnej spolupráci Londýnskej zoologickej spoločnosti a organizácie Global Tiger Patrol. Druhá menovaná spoločnosť zhromažďuje peniaze pre tigrie projekty od roku 1997 a je priamo podporovaná vládou Veľkej Británie. Každý projekt vyhodnocuje tím medzinárodných expertov, čo zaručuje členom EAZA, že ich prostriedky budú správne a efektívne použité. Niektoré európske zoo si zakúpili väčšie množstvá kľúčeniek s logom projektu. Zisk z ich predaja poskytli na kampaň. Ďalšou formou je informovanie verejnosti prostredníctvom náučných panelov. Zoologické záhrady, ktoré sa rozhodli finančne podporiť kampaň si mohli podľa vlastného uváženia vybrať projekt, na ktorý budú prispievať. Ide o projekty priamej záchrany a výskumu v miestach výskytu tigrov. Prostriedky poslúžia na vybudovanie infraštruktúry (terénne vozidlá, vysielačky a pod..).
Odkaz
júl 25, 2016 | EAZA, Kampane
Obdobie: 01.09.2001 – 01.09.2002
Po úspešnej kampani Bushmeat vyhlásila Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií ďalšiu kampaň, tentokrát venovanú atlantickým dažďovým lesom v Brazílii.Svetová únia na ochranu prírody uvádza vo svojom dokumente “Caring of Earth” (IUCN, 1990), že na posilnenie ochranárskeho úsilia je nevyhnutne potrebné a stále rastie dôležitosť koordinovaných chovných programov v starostlivosti človeka. Zámerne píšem v starostlivosti človeka a nie v zajatí, pretože dnes je v tom podľa profesora Zdenka Veselovského a mnohých ďalších, podstatný významový rozdiel. Z toho následne plynie dôležitosť interaktívneho manažmentu prírodných (divých) a kaptívnych (zoo) populácií. Rovnaké stanovisko podpore in situ projektov zo strany zoologických záhrad nájdeme aj v dokumente “The World Zoo Conservation Strategy” (IUZDG, 1993). Mnohé európske zoo nielen chovajú signifikantné záložné populácie ohrozených druhov, ale aj aktívne zbierajú fondy na ochranárske iniciatívy priamo v oblastiach ich výskytu. Pozornosť tejto kampane sa sústreďuje na tri druhy malých pazúrikatých opičiek z príbuzenstva tamarínov – levíkov (Leontopithecus).
MATA ATLANTICA
Prečo sa vyhlásila kampaň práve pre túto oblasť? Atlantický dažďový les (Mata Atlantica) patrí medzi “top five” – prvých päť – z 25 najohrozenejších “horúcich miest” biodiverzity na svete. Atlantický dažďový les je celkom odlišný od známejšieho amazonského dažďového lesa. Do dnešných dní sa zachovalo iba 7,5 % pôvodnej rozlohy týchto lesov. Dnes je v programoch EEP a ESB riadený chov celkovo ôsmych globálne ohrozených a endemických druhov atlantických lesov. Slúžia aj ako charizmatické vlajkové druhy – “flagships” – tejto kampane. Patria k nim: levík zlatý (Leontopithecus rosalia), levík zlatohlavý (Leontopithecus chrysomelas), levík čierny (Leontopithecus chrysopygus), malpa žltoprsá (Cebus xanthosternos), hoko červenozobý (Crax blumenbachii), amazoňan červenochvostý (Amazona brasiliensis) a amazoňan nádherný (Amazona pretrei). V EAZA zoologických záhradách sa chová ďalších vyše 70 druhov oblasti (napr. pes pralesný, ocelot stromový, tapír juhoamerický, inia amazonská, tukan veľký). Najmenej 6 druhov je v priamom prepojení s in situ ochranárskymi projektami a ex situ chovnými programami v zoo. Cieľom kampane je aj zhromaždenie finančných zdrojov pre brazílsku nadáciu LTBF. Levíky sa stali v Brazílii a na mnohých miestach sveta symbolmi unikátnej fauny Mata Atlantica. Okrem toho sú programy na záchranu levíkov typickými ukážkami ako sa pôvodne druhovo orientované projekty menia na ekosystémové programy so silným socioekonomickým pozadím. Programy pre levíky ukážkovo reprezentujú model ako zoologické záhrady zmysluplne spolupracujú v in situ ochrane druhov i habitatov. Odborným riadením divej a zoo-populácie sa zaoberá medzinárodná komisia pre ochranu a manažment levíkov (ICCM) a brazílska vládna environmentálna agentúra IBAMA. S určitosťou možno vyhlásiť, že práve levíky sú ako vlajkové druhy najznámejšími ukážkami príspevku zoologických záhrad v in situ projektoch, predovšetkým chovom v starostlivosti človeka a reštitúcii resp. reintrodukcii.
KAMPAŃ NA SLOVENSKU
V rámci možností slovenských zoologických záhrad sa aj u nás uskutoční spomínaná kampaň. Hlavnou alternatívou našich zoo je využiť potenciál ľudí, ktorí navštívia v tejto sezóne zoologické záhrady. Prostredníctvom informačných posterov a panelov sa naša verejnosť bude môcť oboznámiť s celou kampaňou a základnými informáciami o ochrane jednotlivých druhov. Rovnako ako aj v priebehu kampane “Bushmeat”, aj tento rok je možné podporiť túto iniciatívu podpísaním petície. Bojnická zoologická záhrada sa tento rok plánuje zapojiť do európskeho chovného programu (EEP) levíkov zlatých, zatiaľ ako čakateľ. Týmto sa aj u nás začne priama spolupráca na záchrane unikátnych druhov brazílskej Mata Atlantica. Samotné získanie týchto zvierat je komplikovaná a časovo náročná záležitosť. Najprv je potrebné podať žiadosť o pridelenie levíkov, potom nasleduje veľmi prísna analýza medzinárodnou komisiou zloženou z popredných odborníkov na ochranu a riadenie tejto skupiny primátov. Až potom, po úspešnom zhodnotení prihlášky, je celá záležitosť postúpená brazílskej nadácii, resp. brazílskej vláde. Tá v konečnom dôsledku, niekedy po dosť dlhom čase (aj 3 roky), rozhodne o pridelení či nepridelení zvierat. Pre začínajúcu inštitúciu, akou je aj bojnická zoo, je povinnosťou začať s chovom nerozmnožujúcich sa zvierat (tj. dvoch samcov, samíc alebo súrodencov) a až potom, po 3 rokoch, po preukázaní dobrých chovateľských výsledkov, je možné žiadať o pridelenie chovného (chovných) jedinca (-ov). Ako je vidieť celá táto procedúra vyžaduje niekoľko rokov a vytvorenie vyhovujúcich podmienok na chov je samozrejmosťou. Budeme považovať za úspech, ak sa aj v bojnickej zoo začne v blízkej budúcnosti s chovom týchto ohrozených druhov. Iné zoologické záhrady, myslím tým tie, čo majú väčšie finančné možnosti a napríklad aj osobitnú podporu na rozvoj zo strany štátu, sa podieľajú na in situ projektoch aj inými spôsobmi. K nim patrí priame poskytovanie dotácií do ochranárskych projektov, adopcia skupín levíkov v rezerváciách alebo koridorov medzi lesnými fragmentmi a rezerváciami, adopcia terénnych pracovníkov (zabezpečia štipendium), darovanie technického vybavenia a prístrojov, konzultačná činnosť alebo výmena ošetrovateľov s brazílskymi zoo.
ZLATÁ OPIČKA
Celá história záchrany levíkov začala v roku 1991, kedy svetoznámy popularizátor zoo a zakladateľ Jersey Wildlife Conservation Trust, Gerald Durell, oslovil listom medzinárodnú komisiu chovateľov levíkov. Tak vznikol The Lion Tamarins of Brazil Fund (LTBF), ktorého cieľom bola in situ záchrana opičiek rodu Leontopithecus. V celosvetovom meradle najznámejšia inštitúcia a nesmierne úspešná v reštitúcii levíkov zlatých je Národná zoo vo Washingtone, D. C. v USA. Počas mojich viacerých návštev tejto zoo som pozoroval voľne vypustené páry levíkov zlatých (Leontopithecus rosalia) v lesnom zákutí zoo. Výhodou amerických zoo je aj to, že majú obrovskú členskú základňu priateľov a dobrovoľných pomocníkov zoo. Vo washingtonskej zoo ich je 600. Títo dobrovoľní asistenti, prevažne v dôchodkovom veku, usilovne sledujú a zapisujú každučkú drobnosť týkajúcu sa správania voľne vypustených levíkov. Pred prípadným únikom sú zabezpečené malými vysielačkami. Cieľom tejto “prípravky” je otestovať dané jedince, preveriť ich životaschopnosť, vitalitu a predpoklady pre vypustenie do prírody. Oslovil som jednu takúto voluntérku. Dozvedel som sa, že ich práce má pod palcom a odborne ich usmerňuje tím dr. Devry Kleimanovej. So stopkami v rukách, ako každý správny etológ, práve sledovala pohybové aktivity. Aby ich čo najdôkladnejšie pripravili, ukrývajú im potravu na rôzne miesta. V prírode im nikto nebude jedlo servírovať a preto sa ho musia naučiť hľadať. Po tejto príprave nasleduje presun do Brazílie, do rezervácie Poco das Antas. Tu sú naďalej telemetricky sledované medzinárodným tímom odborníkov.
OCHRANÁRI V BRAZÍLII
Claudio Padua je sympatický Brazílčan vo veku okolo 45 rokov, s bradou tak trocha štúrovského typu. Veľmi pozorne som si vypočul jeho referát na nedávnej pražskej konferencii EAZA. Jeho tvár sa objavila aj na našich televíznyh obrazovkách. Pracuje v Inštitúte ekologického výskumu v Sao Paolo a je medzinárodným koordinátorom pre riadenie chovu levíka čierneho (Leontopithecus chrysopygus). Táto malá opička je kriticky ohrozeným druhom s celkovým počtom 1000 jedincov prežívajúcich vo voľnej prírode. V starostlivosti človeka žilo v roku 2000 celkovo 112 levíkov čiernych. Claudio Padua vedie medzinárodne dobre spropagovaný projekt, ktorý je sústredený na záchranu malých izolovaných populácií tohto menej známeho druhu levíka. Hlavným cieľom pri manažovaní populácie v zoo je stabilizovať počet, udržať genetickú variabilitu na úrovni okolo 95% po dobu 100 rokov. Počet jedincov v zoo na dosiahnutie týchto cieľov bol stanovený na 150 exemplárov s importom 4-5 levíkov každých 5 rokov. Dôležitou podmienkou je neustála obmena jedincov medzi všetkými subpopuláciami. Claudio sa pridŕža dvoch stratégií: reintrodukcie resp. reštitúcie, translokácie a kontrolovaniu šírenia. Zaujímavým riešením je zavádzanie zmiešaných skupín, tj. zložených z jedincov narodených v prírode a v starostlivosti človeka. Celý projekt sa realizuje v štátnom parku Morro de Diabo. Skúšajú sa aj neobvyklé metódy, napríklad prenášanie samíc na dočasný pobyt s nepríbuznou skupinou alebo inseminačné techniky. Najúčinnejšou cestou sa javí vytváranie lesných koridorov, ktoré spájajú jednotlivé izolované zvyšky lesov. Náklady na vybudovanie 1 ha koridoru dosahujú asi 750 dolárov.
POSLEDNE OBJAVENÝ
Levík čiernotváry (Leontopithecus caissara) bol spomedzi všetkých levíkov objavený najneskôr. Roku 1990 sa to podarilo Marii Lucii Lorini a Vanesse Guere Persson na ostrove Superagui v juhovýchodnej Brazílii. Celý areál rozšírenia tohto druhu pokrýva iba 300 km2 – tj. ostrov Superagui a priľahlé lesy štátov Paraná a Sao Paolo. Vedecké meno dostal podľa prívetivých Indiánov kmeňa Kaisarov, ktorí ochotne obom výskumníčkam pri prácach pomáhali. Populácia levíkov čiernotvárych bola odhadnutá na 260 jedincov. Žijú v 52 skupinách. Dosiaľ tento druh nechovala žiadna zoologická záhrada. V súčasnej dobe prebiehajú pilotné štúdie druhu a zväčšila sa plocha národného parku Superagui.
NAJBEŽNEJŠÍ LEVÍK
Levík zlatohlavý (Leontopithecus chrysomelas) má v porovnaní s predchádzajúcimi druhmi levíkov podstatne väčší areál (19,462 km2) ležiaci na severovýchode štátu Bahia a čiastočne aj v štáte Minas Gerais. Populácia je početnejšia, odhaduje sa na 6000 až 15000 jedincov. Na rozdiel od predošlých druhov obýva väčšinu pôvodného územia výskytu, len jediná populácia žije v chránenom území (Biologická rezervácia Una), kde žije 460 levíkov zlatohlavých. Ostatné subpopulácie sú menšie a vyskytujú sa v nechránených oblastiach. V rezervácii Una prebiehajú stále výskumy biológie druhu. Počet levíkov v starostlivosti človeka je okolo 600 jedincov s genetickou diverzitou 90%. Je to najlepšie preštudovaný druh skupiny.
júl 25, 2016 | EAZA, Kampane
Obdobie: 25.09.2000 – 12.01.2001
Ľudia krajín západnej a strednej Afriky, hlavne v Kamerune, Kongu, Stredoafrickej republike, Gabone, Rovníkovej Guiney a v Demokratickej republike Kongo už po stáročia zabíjajú pre mäso divožijúce zvieratá. Nazývajú ho „mäsom z pralesa“. Táto komodita predstavuje pre tunajšie obyvateľstvo základný zdroj bielkovín. Krízu spôsobil fakt, že lov divých zvierat sa v posledných rokoch výrazne skomercionalizoval. Pre vlastnú obživu loví dnes iba púha desatina lovcov. Zvieratá sú lovené masovo, ich prírastky nestačia vykrývať úbytky, stavy zvierat sa znižujú a jednotlivé druhy sa stávajú postupne stále vzácnejšie. Ak bude tento trend takto pokračovať, je zrejmé, že do päťdesiatich rokov rad druhov zvierat úplne vymizne. V roku 2000 bol za vyhynutý druh vyhlásený primát – gueréza Waldronovej z Ghany a Pobrežia Slonoviny.
Ťažba dreva
V súčasnej dobe rastie cena dreva, rovnako narastá i úroveň jeho ťažby. Ťažobné spoločnosti častokrát podporované európskym kapitálom budujú cesty do nenarušených častí pralesa. Po týchto cestách prenikajú lovci do pralesa stále hlbšie a hlbšie. Mäso z pralesa okrem toho často konzumujú i samotní drevorubači a ich rodiny.
Ktoré druhy zvierat sa lovia najčastejšie?
Ľudia v spomínaných oblastiach jedia všetko od hmyzu až po slony. Ohrozené sú mnohé druhy pralesných zvierat, ako sú antilopy chochlatky, slon pralesný, leopard škvrnitý, diviak štetinatý a dikobraz. Lovci sa bohužiaľ nevyhýbajú ani primátom vrátane ľudoopov. Bežne lovia guerézy, mačiaky, mandrily, ale i gorily a šimpanzy. V pralesoch západnej a strednej Afriky operuje v súčasnosti asi 2000 lovcov, ktorí tu len za rok 2000 zabili pre mäso 3000 goríl a 4000 šimpanzov. Každoročne títo ľudia zjedia viac ľudoopov ako sa chová vo všetkých svetových zoo. Gorilie telá sú ponúkané čerstvé alebo údené. Časti tiel goríl sú predávané ako fetiše, nie je problémom kúpiť si popolník z gorilej ruky. Predávajú sa aj gorilie siroty.
Komerčný lov
Ilegálny obchod prináša lovcom a obchodníkom vysoké zisky. V súčasnej dobe sa viac vyplatí zabiť slona pre mäso než pre slonovinu. Používajú rôzne techniky lovu, ako je lov do sietí, drôtených ôk, nočný odstrel so svetlami, pomocou psov … Populačná explózia afrického obyvateľstva vyvoláva zvýšený „hlad po mäse“. Konzumácia mäsa z divých zvierat sa stala aj záležitosťou prestíže. Jesť takéto mäso je moderné! Vďaka jestvujúcej korupcii je lov ťažko kontrolovateľný.
Kampaň „Bushmeat“
Európska asociácia zoo a akvárií vyhlásila v roku 2000 kampaň, ktorej účelom bolo zozbierať podpisy návštevníkov zoo a pokúsiť sa tak zmierniť, eventuálne zastaviť vzniknutú krízu lovu divých zvierat v tropickej Afrike. Petíciu s celkovým množstvom takmer 2 milióny podpisov predložilo v októbri 2001 niekoľko medzinárodných autorít vrátane Jane Goodallovej africkým politickým vodcom a Európskemu parlamentu. Petícia požadovala od afrických predstaviteľov sprísnenie zákonov na ochranu prírody a prírodných zdrojov, účinnú kontrolu ich dodržiavania, jednoznačné odsúdenie ilegálneho obchodu s mäsom divých zvierat, zavedenie prísne kontrolovaného lovu vzácnych druhov, zavedenie tzv. kódexu rokovania ťažobných spoločností, ktorý by zaistil ekologickú ťažbu. Ďalšou formou pomoci je aj zhromaždenie finančných fondov, ktoré budú použité na realizáciu vybraných ochranárskych projektov. Za Slovensko sa kampane zúčastnila okrem našej zoo ešte Zoo Bratislava. Teší nás, že aj naši návštevníci prispeli svojim podielom v boji na záchranu afrických zvierat. Ďakujeme!
