Dlhonohá krásavica

Vo svete poznáme 64 druhov z čeľade volavkovité (Ardeidae). Väčšina žije v tropických krajinách a len niekoľko z nich sa vyskytuje aj na Slovensku. V našej prírode sa vyskytuje osem druhov volavkovitých vtákov. Medzi najrozšírenejšie volavky u nás patrí volavka popolavá (Ardea cinerea) a volavka biela (Egretta alba). Volavky sa vyznačujú štíhlym telom, dlhým krkom aj dlhými nohami. Ich pažerák je elastický, a preto sa dá značne roztiahnuť. Vďaka tomu dokážu prehltnúť aj veľkú korisť celú. Ich silné žalúdočné šťavy bez problémov strávia aj kosti rýb. Veľmi nápadný je dlhý kopijovitý zobák, ktorý im okrem chytania potravy vynikajúco slúži aj na obranu v čase nebezpečenstva.

Národná zoo Bojnice však chová dva jedince najväčšej volavky sveta. Volavka obrovská (Ardea goliath) má rozpätie krídel až 185 – 230 cm a váhu 4 – 4,5 kg.

Nie je sťahovavá, ale v dôsledku sezónnych zmien biotopov môže migrovať. Párenie a reprodukcia súvisí s obdobím začiatku dažďov, ale v niektorých oblastiach sa rozmnožuje v ktoromkoľvek mesiaci roka (Kushlan a Hancock 2005) alebo iba vtedy, keď sú podmienky najpriaznivejšie, čo nemusí byť každý rok (Hoyo et al. 1992). Obyčajne hniezdi samostatne v pároch, (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005) ale občas môže hniezdiť aj v malých jednodruhových alebo zmiešaných kolóniách (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005). Žije v pobrežných aj vnútrozemských vodách (Kushlan a Hancock 2005), sladkovodných i slaných vodách (Hoyo et al. 1992, Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňuje plytkú vodu (Kushlan a Hancock 2005) pozdĺž pobrežia jazier, riek (Hoyo a kol. 1992, Kushlan a Hancock 2005) a lagún (Kushlan a Hancock 2005). Ďalšími vhodnými biotopmi sú močiare, prílivové ústia riek, útesy, mangrovové potoky (Hoyo a kol. 1992) a vodné toky v savanových lesoch (Kushlan a Hancock 2005).

Jej potravou je aj hmyz a iné bezstavovce, svojim 20 cm dlhým zobákom však uloví aj viac ako kilogram ťažké ryby s dĺžkou 15 – 50 cm, obojživelníky, kraby, krevety ale aj malé cicavce (Hoyo et al. 1992). Jej potravné teritórium má rozlohu 6 km2. Na rozdiel od väčšiny volaviek drží volavka obrovská končatiny pri lete zvesené a nie natiahnuté.

Hniezdo si stavia z vetví a trstín na stromoch aj sčasti ponorených vo vode, nízkych kríkoch, mangrovoch, útesoch, (Hoyo et al. 1992) alebo na zemi (Kushlan a Hancock 2005), pričom uprednostňujú hniezdne lokality obklopené vodou, (Hoyo et al. 1992) ako sú napríklad ostrovy vegetácie v jazerách, (Kushlan a Hancock 2005 ), alebo na brehoch riek a jazier. (Kushlan a Hancock 2005). Znášku tvorí 2 – 5 vajec, na ktorých sedí 24 až 30 dní.

Ochranársky status (Červený zoznam IUCN) : LC (Least concern)

Fotosúťaž Krehká krása má svojich víťazov

 

Národná zoo Bojnice vyhlásila na mesiac september 2019 fotosúťaž o najkrajšiu fotku motýľa s názvom

Krehká krása.

Odborná porota vybrala z takmer 100 fotografií, ktorými sa verejnosť zapojila do tejto súťaže 3 víťazné. Ich autorom budú odovzdané vecné ceny.

1.miesto: Vlado Kašiak

2.miesto: Milan Sušienka

3.miesto: Roman Tibenský

Víťazom gratulujeme a všetkým, ktorý sa do súťaže zapojili ďakujeme.

PROPOZÍCIE SÚŤAŽE:

Súťaže sa mohol zúčastniť každý fotograf.

Do fotosúťaže mohli záujemcovia zasielať len fotografie motýľov z Motýlej záhrady Národnej zoo Bojnice. Zo súťaže boli automaticky vyradené fotografie motýľov z voľnej prírody, alebo iných expozícií motýľov.

Maximálny počet fotografií od jedného autora bol 3. Do súťaže sa prijímali fotografie v digitálnej podobe.

V súlade s § 18, § 19, § 22, zák. 185/2015 Z. z, Autorský zákon a súhlas so spracovaním osobných údajov autora podľa zák. č. 18/2018 Z.z.  o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a v súlade s nariadením EU  č. 2016/679 na spracovanie osobných údajov poskytuje súťažiaci súhlas so zverejnením svojich osobných údajov (mena a priezviska), so spracovaním osobných údajov v zmysle zák.428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov. Súťažiaci zaslaním fotografie poskytuje organizátorovi nevýhradnú licenciu na použitie fotografie na účely propagácie v zmysle § 33 zák. 618/2003 Z. z. Súhlasí tiež v rámci tejto licencie so zverejnením podaných fotografií v tlačenej alebo elektronickej podobe v rámci súťaže i po nej, bez nároku na honorár, a to nielen v tlačovinách vydávaných organizátorom súťaže, ale aj v rámci iných reklamných, marketingových a propagačných prostriedkov Národnej zoo Bojnice. Licencia na použitie fotografií sa poskytuje bez časového a územného obmedzenia s právom udeliť podlicenciu. Autorské práva zostávajú autorovi fotografie a pri použití fotografie sa vždy uvedie autor snímky.

Do emailu uveďte meno a priezvisko autora fotografie.

CENY: podľa rozhodnutia odbornej poroty budú ocenené tri najlepšie fotografie vecnými cenami venovanými organizátorom.

ADRESA PRE ZASIELANIE fotografií:

sutaz@zoobojnice.sk

UZÁVIERKA PRIJÍMANIA fotografií:

Súťažné snímky zasielajte do termínu 30.9.2019.

Po uzávierke súťaže budú fotografie vyhodnotené komisiou, najlepšie z nich budú zverejnené na www.zoobojnice.sk, facebook.com/zoobojnice, instagram/zoobojnice.

 

Výnimočný transport gibona zlatolíceho

V Národnej zoo Bojnice sa uskutočnil výnimočný transport samice gibona zlatolíceho (Nomascus gabriellae) nazývanej Kim, ktorá sa nášmu chovnému páru narodila 20.9.2010. Kim je druhým odchovom nášho chovného páru gibonov, samca Bona a samice Lily. Návštevníci ju mali možnosť stretávať hneď pri vstupe do pavilónu opíc a obdivovať jej rýchlu brachiáciu či výrazný spev. Keďže Kim už dosiahla svoju pohlavnú dospelosť, bola už dlhšiu dobu v tomto výbehu oddelená od svojej skupiny.  U tohto druhu primáta je prirodzené, že rodičia v určitom veku začnú dospievajúce mláďatá vyháňať zo skupiny, aby sa osamostatnili. Takto to bolo aj v prípade Kim.

Koncom roka 2018 sme od koordinátora EEP programu Brice Lefaux získali odporúčanie na presun samice Kim do Rostislav Shilo Novosibirsk Zoo v Rusku. Od tej doby Národná zoo Bojnice ustavične pracovala na zorganizovaní celého transportu tak, aby transport prebehol bez akýchkoľvek komplikácií.  Transport sa uskutočnil 16.9.2019 v skorých ranných hodinách. Na samicu v Zoo Novosibirsk už pár týždňov čaká samec z Jihlavskej zoologickej záhrady. Spolu s týmto samcom by mali vytvoriť chovný pár a do budúcna dopomôcť záchrannému programu EEP s ďalšími odchovmi. Národná zoo Bojnice dnes spomedzi viacerých druhov gibonov chová gibona zlatolíceho (Nomascus gabriellae). Prvé historicky prirodzene odchované mláďa sa u nás narodilo v roku 2008.

Gibony sa považujú za menších príbuzných ľudoopov. Žijú v niekoľkých druhoch v ázijských dažďových lesoch. Svoje teritóriá vo vrcholcoch stromov si označujú hlasným spevom, pričom samec a samica spievajú odlišné party. Dospievajúci jedinec sa pokúša zaujať vlastné teritórium tým, že spieva osamote, kým si nenájde partnera. Samica začína sériou hlasných, dlhých, čoraz silnejších húkavých zvukov; potom jej spev slabne a samec odpovedá jednoduchším chvejivejším húkaním. Každý duet sa mnohokrát opakuje.

Spoločnou črtou týchto gibonov sú zmeny sfarbenia osrstenia v priebehu života, to znamená mláďatá sa rodia žltohnedé, po roku zmenia farbu na čiernu, samce ostanú čiernymi celý zvyšok života, samice po pohlavnom dozretí zosvetlejú na krémovo žltohnedé s čiernou škvrnou na temene. Areál rozšírenia tohto druhu je spomedzi všetkých „čiernych“ gibonov najväčší, v podstate je to celá južná polovica Vietnamu.

Väčšinu dňa trávia gibony hľadaním potravy a kŕmením sa. Polovicu ich stravy v prírode tvorí ovocie, puky, výhonky, málokedy živočíšna zložka. Pri pohľade na toto zviera upúta veľká dĺžka rúk. Je to vynikajúca adaptácia na jeho pohyb. Gibon sa pohybuje tak, že rúčkuje visiac z konára. Tento spôsob sa nazýva brachiácia. Šetrí energiu a udržuje hybnosť tým, že telo funguje ako kyvadlo. Vo vrchole oblúka kolísania gibon uvoľňuje uchopenie. Dopredu nasmerované oči mu umožňujú priestorové videnie, takže je schopný odhadnúť vzdialenosť, a tým miesto ďalšieho uchopenia rukou, čo môže byť aj 3 m ďalej. Malý palec je posadený pri zápästí, ďaleko od prstov, prsty fungujú ako hák. V našej zoo sú pohybovo aktívnejšie samce. Ich akrobacie a rúčkovací spôsob pohybu môžu návštevníci pozorovať vo vnútornom i vonkajšom výbehu, pretože tieto priestory disponujú stropovými mrežami. Gibony majú spodnú stranu chodidiel (rovnako ako dlane) holú, čo umožňuje účinné uchopovanie. Palec môže zaujať protistojnú polohu voči ostatným prstom, takže gibon môže vzpriamene liezť smerom nahor po konároch. Chvost u gibonov nie je vyvinutý, hmotnosť je od 4,5 do 9 kg.

V minulosti sa vedci nazdávali, že žije v celoživotných monogamných pároch, ale nové štúdie ukázali, že uzatvára viacero zväzkov, dokonca žije aj polygamne. Gravidita trvá 8 mesiacov. Rodí sa jedno mláďa. Dojčené je 18 mesiacov. Veľkosť dospelých dosiahne vo veku 6 rokov a úplne dospeje v 9. roku života. V prírode sa dožíva priemerne 25-30 rokov. Žije v skupinách pozostávajúcich obyčajne zo samca, samice a ich mláďat. V poslednej dobe ich ohrozuje deštrukcia ich habitatov a častý lov pre domáci chov.  Častokrát sú však chované v katastrofálnych podmienkach a umierajú veľmi rýchlo. V niektorých ázijských krajinách dnes vznikajú centrá na záchranu skonfiškovaných a osirelých gibonov. Európsky záchranný program pre tento kriticky ohrozený druh vedie francúzska zoo v Mulhouse.