okt 12, 2021 | Novinky, Vydali sme
Prinášame Vám druhé vydanie časopisu Zebra v kalendárnom roku 2021.
Nájdete v ňom množstvo zaujímavých tém a priblížime Vám udalosti, ktoré sa v ostatnom období udiali za bránami Národnej zoologickej záhrady.
Okrem zaujímavostí a noviniek sme si zaspomínali na obdobie osemdesiatych rokov a pochválili sme sa svojou činnosťou v súvislosti s rehabilitačnými a záchrannými programami.
Taktiež sme sa vrátili na začiatok mesiaca júl, kedy sme otvorili historicky najväčšiu ubikáciu africkej fauny v bojnickej zoo.
V časopise Zebra nájdete i rozhovor s najstarším chovateľom zoo Slavomírom Würschnerom a mnoho iného! Prajeme Vám príjemné čítanie!
Kliknutím na obrázok si môžete časopis pozrieť celý
sep 30, 2021 | Novinky
Deň motýľov
Odhadujeme, že motýľov bolo dosiaľ opísaných a pomenovaných vyše 180 000 druhov (cca. 127 čeľadí). Motýle (lat. Lepidoptera ) tvoria druhý najväčší rad hmyzu, hneď po chrobákoch. Rôznych foriem je nepredstaviteľné množstvo. Z tohto veľkého množstva sa udáva z územia Slovenska viac ako 3600 druhov.
Stavba tela
Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované – popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec. Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imagá v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Väčšina motýľov však potravu prijíma v tekutej forme – väčšinou je to nektár, ale aj iné rastlinné šťavy.
Životný cyklus motýľa
Všetci členovia radu Lepidoptera, motýle a mory, prechádzajú štvorstupňovým životným cyklom alebo úplnou metamorfózou. Každá fáza – vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec – slúži účelu vo vývoji a živote hmyzu.
Vajce (embryonálna fáza)
Akonáhle sa spojí so samcom rovnakého druhu, samica motýľa alebo molice uloží svoje oplodnené vajíčka, zvyčajne na rastliny, ktoré budú slúžiť ako potrava pre jej potomka. Týmto sa začína životný cyklus.
Čas potrebný na vyliahnutie vajíčka závisí od druhu a tiež od faktorov prostredia. Niektoré druhy kladú na jeseň zimovzdorné vajcia, ktoré sa liahnu nasledujúcu jar alebo v lete.
Larva (Larválne štádium)
Po dokončení vývoja vo vajíčku sa z vajíčka vyliahne larva. U motýľov a molí nazývame larvy aj iným menom – húsenice. Prvým jedlom, ktoré húsenica zje, bude vo väčšine prípadov jej vlastná vaječná škrupina, z ktorej získava základné živiny. Od tej doby sa húsenica živí svojou hostiteľskou rastlinou. Keď húsenica dosiahne posledný instar, (vzrastový stupeň je etapa larválneho vývojového štádia hmyzu ohraničená spravidla dvomi zvlečeniami kutikuly (= pokožky húsenice) je pripravená na kuklenie.
Pupa (Pupal Stage)
Počas fázy kukly nastáva najdramatickejšia premena. Toto štádium sa tradične označuje ako štádium odpočinku, ale hmyz po pravde zďaleka nie je v pokoji. Kukla sa počas tejto doby nekŕmi a nemôže sa ani pohnúť, aj keď jemný dotyk prsta môže u niektorých druhov spôsobiť občasné krútenie. Motýle v tejto fáze sú kukurice a mory v tejto fáze sú kukly.
V prípade kukly sa väčšina tela húsenice rozpadne procesom nazývaným histolýza.
Akonáhle je metamorfóza v puzdre kukly dokončená, motýľ alebo mol môže zostať v pokoji, kým vhodný spúšťač nesignalizuje čas na objavenie sa. Vystúpenie dospelého jedinca z kukly môže spôsobiť zmena svetla alebo teploty, chemické signály alebo dokonca hormonálne spúšťače.
Imago (Imaginálna fáza)
Počas prvých pár hodín svojho dospelého života motýľ alebo mola napumpuje hemolymfu do žíl na svojich krídlach, aby ich rozšíril. Akonáhle sú jeho krídla úplne vysušené a roztiahnuté, dospelý motýľ alebo mol môže lietať pri hľadaní partnera. Spárené samičky kladú svoje oplodnené vajíčka na vhodné hostiteľské rastliny a začína tak nový životný cyklus. Dĺžka života dospelých jedincov je rôzna. Od niekoľkých dní do niekoľkých mesiacov Priemerná je okolo 2 – 3 týždne.
Význam
Obývajú takmer všetky biotopy, v ktorých zohrávajú dôležité funkcie najmä ako fytofágy, opeľovače, potrava pre predátory alebo hostitelia pre parazitoidy a patogény. Majú veľký význam aj pre človeka.
Niektoré druhy sa premnožujú a spôsobujú škody na poľnohospodárskych kultúrach, v lesných porastoch, na okrasných rastlinách, v skladoch, domácnostiach.
Mnohé druhy indikujú vzácne, jedinečné alebo ohrozené biotopy. Zmeny spoločenstiev motýľov upozorňujú na lokálne i globálne environmentálne vplyvy. Početné druhy ustupujú a niektoré dokonca vymierajú v dôsledku devastácie prírody antropickými aktivitami.
Ochrana hmyzu sa častokrát z rôznych dôvodov zanedbáva a nekladie sa ňu taký dôraz ako na ochranu napr. vtákov alebo cicavcov. Pritom dobre nastavený program ochrany jedného druhu hmyzu v konečnom dôsledku so sebou prináša aj ochranu stanovišťa, na ktorom sa daný druh vyskytuje a tým sa zabezpečí ochrana celého spoločenstva rastlín aj živočíchov na danom mieste. Tento fakt je o to dôležitejší, že v dnešnej dobe neevidujeme už len vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov ale aj biotopov (NATURA 2000/Smernica o biotopoch – Habitats Directive).
sep 28, 2021 | Novinky
Mesiac september sa chýli ku koncu a začiatok októbra bude pre Národnú zoologickú záhradu špecifický. A nie len pre ňu, pretože prvý októbrový pondelok bude patriť všetkým zvieratám a tým, ktorí svoj život zasvätili starostlivosti o ne. Či už ide o zamestnancov zoologických záhrad, prírodných akvárií, záchranných a rehabilitačných staníc, prírodných parkov a rezervácií. Skrátka, 4. október je deň, kedy vzdáme poklonu ľuďom, ktorí sa podieľajú na záchrane a lepšom živote zvierat na našej Zemi. Inak povedané, ľuďom s obrovským srdcom. Tento deň je totiž Svetovým dňom zvierat a Medzinárodným dňom ošetrovateľov.
Medzi vyššie spomínaných ľudí, ktorých môžeme bez pochýb označiť za mecenášov v oblasti „živočíšnej ríše,“ patria i zoológovia a chovatelia Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Ich zamestnanie nie je pre nich iba zdrojom príjmov. Je to poslanie, pre ktoré sa musí človek narodiť. Za bránami bojnickej zoologickej záhrady plynie život z dvoch pohľadov. Návštevníci, ktorí svojou návštevou denne pomáhajú k plynulému chodu zoo, majú denno-denne k nahliadnutiu jeden z nich. Je ním expozícia, ktorá je práve našim hosťom k dispozícií a v ktorej má každý možnosť vidieť odzrkadlenie náročnej a obetavej práce chovateľov. Druhý spomínaný pohľad, ktorý bežný návštevník nemá možnosť vidieť, je pohľad z opačnej strany. Teda pohľad do života zvierat zo zázemia a očami úžasných ľudí, našich chovateľov.
Deň kedy si chovateľov uctievame prichádza v čase, keď životné prostredie čelí veľkému ohrozovaniu zo strany nás ľudí. Možnože aj nevedomky či z nedbanlivosti často prispievame k výraznému narúšaniu biodiverzity, ekosystémov a naše správanie má na svedomí, že mnohé živočíchy sa stávajú ohrozenými druhmi a sú na pokraji vyhynutia. Preto by sme sa mali všetci zamyslieť, ako pristupujeme k prírode, k zvieratám a vôbec k svojmu okoliu. A nie len raz do roka, nie len 4.október by mal byť pre nás mementom k zamysleniu sa. Ide o zásadnú a dôležitú tému, ktorú by sme mali nosiť vo svojich mysliach každým dňom, každou hodinou, každou minútou. Možno práve ľudia o ktorých v týchto riadkoch píšeme a ktorí sú pre bezstarostný život zvierat najdôležitejší, by mohli byť motiváciou pre nás všetkých, ktorým na všetkom živom, či „zelenom“ záleží. Nezabíjajme prírodu, nezabíjajme seba a nezabíjajme svoje deti nezodpovedným a neohľaduplným prístupom ku svojmu okoliu.
Svetový deň zvierat a Medzinárodný deň ošetrovateľov by nám mali otvoriť oči. A nie iba počas osláv tohto dňa. Veľkou motiváciou pre nás všetkých sú práve chovatelia Národnej zoologickej záhrady Bojnice. Z tohto dôvodu pre Vás pripravujeme video-zostrih, v ktorom sa s kamerou vyberieme do zázemia jednotlivých zoologických úsekov, aby sme Vám priblížili prácu tých, ktorým 4.október právom patrí. Nazrieme do zákulisia zoo a podelíme s Vami o zábery, ktoré bežne nemáte možnosť vidieť. Oslávime tak spolu deň, ktorý patrí všetkým chovateľom a ošetrovateľom našej planéty.
Sledujte preto naše sociálne siete a už čoskoro sa budete môcť aspoň na okamih vžiť do bežného dňa chovateľov Národnej zoologickej záhrady Bojnice!
V Národnej zoologickej záhrade Bojnice zavládol dôvod na oslavy. Prvý októbrový pondelok patrí totiž všetkým, ktorí svoj život zasvätili zvieratám a starostlivosti o ne.
4.október je Svetovým dňom zvierat a Medzinárodným dňom ošetrovateľov!
Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli s kamerou navštíviť jednotlivé zoologické úseky a priblížiť Vám náročnú prácu našich chovateľov.
V prvej časti nášho „mini-seriálu“ Vás zoberieme do zázemia kopytníkov.
Prajeme príjemné pozeranie!
Náš miniseriál pokračuje ďalšou reportážou. Dnes Vás zoberieme do vivária..
V dnešnej videoreportáži Vás prevedieme úsekom vtáctva!
Prajeme príjemné pozeranie!
V dnešnej reportáži nahliadneme do pavilónu opíc a porozprávame sa s dievčatami, ktoré v ňom pracujú!
Ďalším úsekom, ktorý môžete prostredníctvom našej videorereportáže navštíviť sú šelmy..
Na začiatku nového pracovného týždňa Vám prinášame poslednú videoreportáž nášho miniseriálu. Zoberieme Vás v nej do útrob nového pavilónu slonov a pozrieme sa na prácu chovateľov bojnických sloníc Maji a Guli. Prajeme príjemné sledovanie!
