Stručná história chovu slonov v bojnickej zoo
Slony patria medzi najznámejšie cicavce našej planéty a od nepamäti nás fascinujú nielen svojou veľkosťou. Dňa 28.8.1984 v neskorých popoludňajších hodinách priviezol holandský kamión obchodníka Van den Brinka, šoférovaný Zdenom Vágnerom, do našej zoo dva slony africké (Loxodonta africana).
Priviezol ich z karantény v Poľsku, kde strávili približne jeden rok. Boli odchytené, pravdepodobne v marci roku 1983 v africkej republike Zimbabwe. Iich vek v dobe príchodu k nám bol približne 2 ¼ až 2 ½ roka, čo sa neskôr potvrdilo nasledujúcimi výmenami zubov. V dobe odchytu panovalo v ich domovine už tretí rok veľké sucho, slony zničili zvyšky už aj tak biednej vegetácie, následkom čoho hynuli desiatky vzácnych nosorožcov, stovky ostatných zvierat ba aj samotných slonov. Z toho dôvodu bolo prikročené k regulovanému zníženiu ich stavu… Niekoľko desiatok odchytených mladých slonov, ktoré boli vo vyhovujúcom veku (už vedeli samostatne príjmať potravu, ale ešte neboli veľmi veľké na transport), malo to šťastie, že boli ponúknuté svetovým zoo a obchodníkom so zvieratami. Nakoľko v dobe ich príchodu do zoo bol pavilón slonov ešte rozostavaný, boli dočasne umiestnené v budove „karantény pre kopytníky“, v časti, ktorá bola pre nich špeciálne vybudovaná. Dve slonie slečny dostali u nás mená: Maja a Aja, ktorá bola v zápätí z praktických dôvodov ošetrovateľmi premenovaná na: Gula. Bola kúpená za 84 000 vtedajších devízových korún. Maja bola vymenená za pštrosy emu, muflóny, srny a rysa ostrovida.
Po umiestnení sloníčat do karantény sa ich prvými ošetrovateľmi stali František Petriska (obdobie, kedy pracoval pri slonoch: august 1984 – november 2005) a Milan Škrip (august 1984 – december 1988). Slony boli ustajnené na voľno, boli útočné, neovládateľné, nedali sa ošetrovať a nikto si s nimi nevedel dať rady. V tomto období prichádza „z vojenčiny“ absolvent školy v Čakoviciach Milan Berešík (november 1984 – október 1986). Až on konečne hovorí, že so zvieratami sa nebude dať robiť, pokiaľ nebudú uväzované a nezačne sa s nimi systematicky pracovať. Na jeho podnet je oslovený vtedajší vrchný ošetrovateľ slonov v Zoo Praha Aleš Havlíček. Následne im v týchto neľahkých začiatkoch na niekoľko dní prichádza pomôcť. Pod jeho vedením sa slony podarilo uviazať a začať učiť prvé povely… V tomto období je konečne dostavaný aj sloninec a mladé slonice boli doňho dňa 8.12.1984 premiestnené. Pavilón bol postavený v rámci akcie „Z“ (svojpomocne) s nákladom 4,3 mil. korún. Jeho kolaudácia slávnostne prebehla 18.12.1984. Peniaze uvoľnilo KNV v Banskej Bystrici. Nemalú zásluhu na tom mali, v tej dobe riaditeľ zoo Ing. Pavel Mihalík, CSc. a Víťazoslav Würschner – vedúci oddelenia kultúry KNV. Nasleduje obdobie, keď si mladé slonice začínajú zvykať na denný režim, prácu, klimatické podmienky a pod. O ďalší rok na jeseň prichádza ošetrovateľ Vladimír Pazdera (november 1985 – júl 2010), ktorý aj vďaka svojej trpezlivosti naučil slony v nasledujúcich rokoch veľa nových cvikov. V priebehu roka sú teda štyria sloniari, následne počas jesene odchádza M. Berešík na terárium. O dva roky neskôr, koncom roku 1988 zo zdravotných dôvodov aj M. Škrip, miesto neho od nového roku nastupuje Slavomír Würschner (január 1989). Trio ošetrovateľov Petriska, Pazdera, Würschner takto spolu funguje takmer 17 rokov a dvojica posledne menovaných, dokonca 21 ½ roka! V tej dobe sa začína chodiť „pre rozumy“ do zoo v Dvore Královom n.L., Prahe, Viedni, ale najmä do Ústí n.L. k neskoršiemu kamarátovi, vynikajúcemu sloniarovi Petrovi Kordovi (†2001). Už v apríli 1989 sme s ním, okrem iného, rozmýšľali o možnosti reálne zorganizovať pravidelné stretávanie sa ošetrovateľov slonov u nás – za účelom výmeny skúseností. Prvé oficiálne zasadnutie komisie pre slony v rámci UCSZOO sa uskutočnilo o 10 rokov neskôr v Prahe 20.-21.4.1999 a pravidelne pokračuje aj v dnešnej dobe. Zvieratá z dôvodu očkovania proti kiahňam absolvovali v októbri 1990 celomesačnú karanténu – pavilón je pre návštevníkov zatvorený.
V nasledujúcich rokoch sú slony intenzívne cvičené, postupne zvládajú približne 25 povelov, pričom niektoré sú pomerne zložité – zložené z viacerých jednoduchých. Pomerne známymi a obľúbenými pre návštevníkov sa stali vystúpenia so slonmi. Ukážky cvičenia slonov v období rokov 1992-2004 prebiehali počas letných sezón viac krát denne. V priebehu posledných rokov sa uskutočňujú úpravy v budove a výbehu. Rozsiahla výmena podlahového vykurovania a povrchu stojiska pre slony prebehla 15.8.-16.9.2005. Toto obdobie strávili Maja a Gula nepretržite vo vonkajšom výbehu. V tej dobe sme boli k dispozícii len ja s Vladom a toto obdobie sme strávili s nimi – každý z nás sám, nepretržite (vo dne aj v noci) približne 2 týždne. V mesiaci novembri 2005 zo zdravotných dôvodov končí svoje dlhoročné pôsobenie pri slonoch F. Petriska (†2008). Bol posledným sloniarom, ktorý bol pri nich od ich príchodu do zoo. Na uvoľnené miesto nastupuje Marián Lomnický (november 2005), ktorý už dlhšie pracuje na rajóne kopytníkov. Nainštalovaním ohradenia priestoru státia slonov oceľovými lanami (v septembri 2007) sa život sloníc podstatne skvalitnil. Už nemusia byť na noc uväzované a každá má svoj priestor. Na reťaziach sú iba 3-4 hodiny denne, čo je potrebné kvôli rannému kŕmeniu, upratovaniu, umývaniu slonov, ich ošetrovaniu a pod. Život im obohacujú aj viaceré enrichmentové prvky. Začiatkom jesene, po ďalších 2 rokoch prichádza čerstvá posila Milan Hepner (október 2009 – september 2011), ktorý predtým tiež pracoval „na kopytách“. Od tohto obdobia pri slonoch pracujú opäť štyria sloniari (po 23 rokoch), čo s ohľadom na bezpečnosť vôbec nie je prehnané. Rajón slonov sa rozširuje o ďalšie zvieratá (kulany, ťavy, antilopy vrané, resp. priamorožce juhoafrické). Počas nasledujúcej letnej sezóny v júli 2010 odchádza po takmer 25 rokoch V. Pazdera na rajón vtákov. Predchádzal tomu úraz, ktorý utrpel v septembri 2009. Na jeho miesto nastupuje Martin Klopan (august 2010). Po nasledujúcom letnom období v septembri 2011 odchádza kvôli ďalšiemu štúdiu M. Hepner a prichádza Michal Lipták (október 2011). (Takže v súčasnosti, v januári 2013, pracujú pri slonoch S. Würschner, M. Lomnický, M. Klopan, M. Lipták.) V druhej polovici roka prechádza „kozmetickými úpravami“, aj s našou pomocou, hala pre návštevníkov. Okrem iného sa montujú nové okná, takže slony majú lepší výhľad a dá sa konečne vetrať. Pribúda moderná expozícia Africké skaly – spoločenské terárium, ktorého hlavnými obyvateľmi sú korytnačky leopardie (Stigmochelys pardalis babcocki) pôvodom zo Zambie. Začiatkom nasledujúceho roku pribúda vydarená expozícia surikát vlnkavých (Suricata suricatta), ktorej vnútorná časť je s vonkajšou prepojená podzemným tunelom. Šelmičky sa nám odvďačujú hneď 2 krát – viacpočetným rozmnožením behom prvých pár mesiacov chovu. Súčasťou je aj veľký baobab, ktorý obývajú najmenšie hlodavce sveta myši trpasličie (Mus minutoides) z Afriky. Váhový rozdiel medzi nimi a najväčšími suchozemskými cicavcami slonmi je miliónkrát menší. Na vytvorení týchto atraktívnych, moderných expozícií sa veľkou mierou priamo podieľal Vladimír Adámek zo Zoo Ostrava. Dovtedy pustá hala ožila, návštevníci tam stále majú čo sledovať a nevdojak tým pozitívne prispievajú k rozptýleniu slonov.
Z predchádzajúceho textu vyplýva, že naša zoo v roku 2012 chovala slony už 28 rokov. V tomto roku Maja a Gula oslávili svoje 30. narodeniny. K napísaniu tohto článku ma podnietili hlavne tieto skutočnosti. Snažil som sa zdokumentovať niektoré skutočnosti, na ktoré sa už takmer zabudlo. Nedá mi však aby som nespomenul ešte jednu záležitosť. Aj napriek tomu, že naše slonice sú jediné a pravdepodobne na dlhšiu dobu aj posledné na Slovensku. A že z návštevníckeho hľadiska sú v našej zoo hlavnou atrakciou, obývajú pavilón, ktorý aj napriek snahám viacerých zainteresovaných už nezodpovedá moderným poznatkom a kritériám. O tom sa môže každý presvedčiť pri návšteve podobných zariadení v okolitých krajinách EÚ, respektíve aj u niektorých našich najbližších susedov. Zostáva len dúfať, že v dobe, keď sa kultúra národa začína posudzovať aj podľa jeho vzťahu k živej a neživej prírode, sa aj v našej spoločnosti nájdu finančné prostriedky na vybudovanie alebo prestavbu zariadenia príslušnej úrovne, ktoré by si naše zverenkyne zaslúžili.
Slavomír Würschner
Prvý historický odchov čiernych leopardov bola samica Dita, ktorá sa narodila 30.1.1976. V tomto roku sme chovali 1.2. Druhý odchov sme zaznamenali 6.8.1977 – narodili sa dve mláďatá – samičky, celkovo bolo v zoo 5 jedincov. V roku 1978 sme odchovy vymenili – 0.1 do ZOO Liberec a 0.1 do ZOO Plzeň (26.6.1978). Ďalší odchov sa uskutočnil v decembri 1978, pribudlo jedno mláďa. Dňa 29.12.1980 sa narodilo ďalšie mláďa. Potom pribúdali odchovy mláďat nasledovne: 1.9.1981 – 1 samička – táto odišla o rok 25.9.1981 do ZOO Ústí; 26.11.1981 sa narodil väčší vrh – 3 mladé, v tom roku žilo v zoo rekordných 7 exemplárov; 24.11.1981 – bola jedna samička z odchovu v roku 1980 odoslaná firme Brink; 28.12. 1981 – pribudlo 1 mláďa, celkovo bolo v tomto roku v zoo znova až 7 jedincov. Bohužiaľ, od 7.1.1982 uhynuli do týždňa všetky 3 mláďatá narodené v roku 1981; 7.1.1982 – pribudlo 1 mláďa; 28.9.1982 – jedno mláďa (neskôr uhynulo); 6.5.1983 – pribudlo 1 mláďa a o pár týždňov opustili zoo 2 mláďatá; 31.12.1983 – zaznamenávame odchov 1 mláďaťa, 26.3.1984 bolo narodené ďalšie mláďa a 19.6.1984 ďalšie tri mláďatá – samčeky. Jeden z nich bol darovaný do ZOO Košice. Dva samčeky sme predali do ZOO Praha dňa 8.2.1985. 15.3. 1985 sa narodilo 1 mláďa a 19.9. ďalšie dve mláďatá (1.1). V roku 1986 sme dva odchovy predali (de Hop a ZOO Ostrava). Tento rok uhynul starý samec Koco (28.4.). 19.6. 1991 sme do ZOO Spišská Nová Ves deponovali samicu Ditu, odtiaľ prešla do Stropkova v roku 1993, kde aj uhynula. Ostal nám posledný pár zvierat Nero (syn Kocov) a stará samica Olina. Samica dožila 28.4.1993. Posledným čiernym leopardom v našej zoo bol samec Nero (nar. 19.6. 1984), ktorý žil do 4.7. 2002. Týmto sa slávny chov leopardov čiernych v našej zoo uzavrel. Celkovo sa u nás narodilo a odchovalo v rokoch 1976-1985 dvadsať mláďat. Koža samice, dermoplast hlavy a lebka Nera sú uložené v zbierkach zoo. V dnešnej dobe čierne leopardy z chovov zoologických záhrad vymizli. V prvom rade preto, že nikdy nebol známy ich pôvod a zoo dnes uprednostňujú chov vzácnejších poddruhov leoparda so známym pôvodom a ktoré záchranný chov naozaj potrebujú.
ZOO Bojnice začala s chovom dvoch lyžičiarov bielych už začiatkom 60. rokoch. Chov trval len niekoľko rokov, pretože začiatkom roku 1967 a koncom roku 1968 uhynuli. Druhý neúspešný pokus o chov prebehol v 70. rokoch. 11.9.1974 boli od ZOO Dvůr Králové kúpené dva jedince, z ktorých jeden žil len pár dní. Druhý jedinec uhynul na zápal pečene 2.5.1976. Tretia etapa chovu lyžičiarov začala v roku 1986. Výmenou za štyroch emu hnedých získala bojnická zoo od holandského obchodníka Johna Hopa 4 lyžičiare. Opäť sa začínala opakovať história, pretože jeden vták uhynul do jedného roka (19.10.1987) a ďalšie dva o rok a pol (8.5.1988). Tieto jedince podľa záznamov pochádzali pôvodne zo ZOO Calarasi a uhynuli na tráviace ťažkosti. K zostávajúcemu lyžičiarovi pribudli 31.7.1988 dva nové jedince, ktoré boli výmenou získané opäť od holandského obchodníka. 11.11.1988 pribudlo ešte 6 nových vtákov, ktoré boli získané výmenou za rôzne druhy zvierat zo ZOO Tirgovisk v Rumunsku. 17.7.1991 uhynulo na následky úrazu jedno zviera. V roku 1992 ZOO Ostrava deponovala 1 lyžičiara, ktorý ale po vyše mesiaci uhynul. Lyžičiare sa v týchto rokoch chovali v otvorenom výbehu s plameniakmi a aj preto sa stalo, že v roku 1995 jeden samec preletel k medveďom, kde bol okamžite zabitý a v roku 1996 sa do výbehu dostala líška, ktorej sa podarilo strhnúť a zožrať jedného. Až od roku 1998 boli chované v uzavretej voliére. 28.11.1996 bol v rámci dohody poslaný do ZOO Praha jeden samec, takže podľa záznamov zostali v bojnickej zoo štyri samce a jedna samica. V roku 1999 prvýkrát odchovali jedno mláďa. Ďalší úspešný odchov, tentoraz 2 mláďatá, sa podaril v roku 2000. Samec odchovaný v roku 1999 a samica z roku 2000 odišli 22.1.2002 do ZOO Ohrada. V roku 2002 sa úspešne odchovali 3 mláďatá, potom v roku 2005 len jedno mláďa, rovnako aj v roku 2010, ale v roku 2011 to boli 3 mláďatá. Celkovo sa teda zatiaľ podarilo odchovať 11 mláďat. Chovný pár, ktorý v roku 2002 úspešne odchoval 3 mláďatá, náhle v druhej polovici júla toho istého roku uhynul. V roku 2006 uhynul samec, ktorému sa následkom úrazu muselo amputovať krídlo. V tomto roku bola zo ZOO Praha dovezená mladá samica a v roku 2008 sa do zoo dostala ešte samica pochádzajúca z rehabilitácie. Podľa záznamov a pozorovaní z posledných troch rokov na znáške sedeli vždy tri páry. V roku 2009 boli znášky u troch párov, ale len u dvoch sa vyliahli 3 a 2 mláďatá. Žiaľ, nepodarilo sa úspešne odchovať ani jedno vyliahnuté mláďa, pretože zlyhala dodávka rýb. Ryby sú veľmi dôležité pre správny vývin mláďat. Náhradná potrava (mäsová miešanica) nebola správne 
vyvážená, čo malo za následok úhyn mláďat a rachitídu (krivica kostí), dôsledkom čoho sa muselo prežívajúce mláďa utratiť. V roku 2010 boli znášky opäť u troch párov, ale len jeden bol v odchove úspešný. Druhému páru sa síce o tri týždne neskôr ako prvému páru vyliahli dve mláďatá, ale vplyvom nepriaznivého počasia uhynuli po dvoch týždňoch. Znáška u tretieho páru lyžičiarov nebola oplodnená. V roku 2011 opäť hniezdili tri páry, ale mláďatá sa vyliahli len druhému páru, ktorý všetky tri úspešne odchoval. Prvý a tretí pár mali čisté vajcia alebo sa im rozbili. Každý jedinec v kŕdli má na jednej alebo na oboch nohách kovový alebo farebný krúžok či pružinku alebo tzv. EAZA krúžok s trojpísmenkovým kódom, podľa čoho sa dajú počas hniezdenia bezpečne určiť jedince, najmä tie, ktoré tvoria pár. Pred hniezdnou sezónou sa vkladajú do voliéry hniezdne košíky vyplnené vŕbovým základom a na zem sa dáva hniezdny materiál (konáriky a prútie), aby si vtáky mohli vybrané hniezda dostavať a doupravovať. Kŕmna dávka pozostáva z granulí pre ibisy, mačacích granulí s obsahom rýb, malých alebo mletých sladkovodných rybiek, mletého vareného mäsa, rôznych červov, hmyzu alebo kôrovcov (Gammarus) a dopĺňa sa o vitamíny a minerálne látky. V čase odchovu mláďat sa z kŕmenia musí úplne vylúčiť mleté mäso a zvyšuje sa množstvo rýb. Najideálnejšie je v tomto čase dávať malé rybky v celku. Kŕmnu dávku je potrebné rozdeliť a skrmovať ju najlepšie v troch dávkach v priebehu dňa, aby sa aj vplyvom teplého počasia nepokazila. V súčasnosti sa v sezóne lyžičiare nachádzajú vo voliére pri veľkom rybníku, žijú spolu s inými druhmi vodných vtákov, akými sú napr. kačičky mandarínske, kačičky karolínske, kačica bielolíca, kačica ostrochvostá, husiarka strakatá a pod.. V zime sa musia lyžičiare zimovať v inom vyhrievanom zariadení, tzn. že sa na jar a jeseň musia odchytávať. Presnejší dátum odchytov závisí od celkového vývoja počasia v danom období, ale na rozdiel od iných druhov vodných vtákov, ktoré sa tiež zimujú (napr. ibisy), je to na jar trochu skôr a na jeseň neskôr. V novembri 2011 bol samec odchovaný v roku 2010 presunutý do ZOO Praha a tak na konci roka 2011 pozostával kŕdeľ bojnických lyžičiarov bielych z piatich samcov, štyroch samíc a troch mláďat zatiaľ bez určeného pohlavia.