máj 21, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Keď moderná zoologická záhrada chová zvieratá, snaží sa im v rámci svojich možností čo najviac spríjemniť ich život. Najčastejšie sa k tomu používa takzvaný enrichment. Toto slovo pochádzajúce z angličtiny, a znamená obohacovanie.
Asi najznámejším a najčastejšie využívaným enrichmentom v zoologických záhradách je výroba rôznych hračiek. Tie sa líšia najmä podľa toho, pre koho sú určené a prihliada sa aj na prirodzené správanie zvierat. Pokiaľ ide napríklad o primáty, tak je možné pripraviť naozaj rôznorodé spektrum hračiek. Podľa inteligencie druhu, ale aj samotných jedincov, môže byť hračka zostrojená tak, aby zviera muselo aktívne niečo urobiť, aby sa dostalo k niečomu čo chce – najčastejšie k obľúbenej potrave.
Pri šelmách sa najčastejšie využíva potrava, ktorá býva ukrytá v krabiciach, v atrapách zvierat vyrobených zo sena či slamy, alebo sa môže mäso zavesiť do výšky. Miesto sa vyberá tak, aby nebolo úplne nedostupné, ale zviera musí vyvinúť viac námahy, aby sa k vytúženému kusu potravy dostalo.
Enrichmentom môže byť aj netradičný pach – ktorý sa umiestni do výbehu, napríklad sa voňavkou nastrieka kameň či kmeň, alebo stačí rozotrieť na niektoré miesto cesnak. Veľké mačkovité šelmy v bojnickej zoo obľubujú vrecia naplnené ťavou srsťou (na tieto účely používame srsť, ktorú naše ťavy zhodia po zime, kedy sa zbavujú hustého osrstenia a prejdú na letný „šat“). Vôňa, ktorá z týchto vriec vychádza ich fascinuje, vrece nosia po výbehu a rôzne sa s ním hrajú.
Na enrichment využívame aj prírodné materiály, alebo tvoríme podľa sezóny. Na jeseň dostávajú zvieratá veľké tekvice, v zime im vo výbehu postavíme snehuliakov, v ktorých schováme jedlo a podobne. Pokiaľ teda pri vašej návšteve uvidíte vo výbehu niečo netradičné – zvláštne vrece, krabice u orangutanov špeciálny kŕmny automat, kde si jedlo vyberajú pomocou paličky, tak sa práve pozeráte na jeden zo spôsobov ako spestriť našim zvieratám deň v zoo.
Simona Kubičková
Foto: archív zoo
[image_options image_id=“14939″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
[image_options image_id=“14933″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
[image_options image_id=“14935″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
máj 14, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Väčšina návštevníkov našej zoo si ju možno ani nevšimne. Je pravda, že Majna Rothschildova (Leucopsar rothschildi) nepatrí k tým najúžasnejšie sfarbeným vtákom. Je jednoduchá – celá biela iba okolo očí má modrú farbu, konce krídiel a chvosta má čierne a hlavu jej zdobí chocholka. Zato jej príbeh je viac než zaujímavý.
Tento druh bol popísaný v roku 1912 z indonézskeho ostrova Bali a meno dostala podľa britského ornitológa lorda Rothschilda, ktorý ju objavil dva roky predtým. Z voľnej prírody však skoro vymizli. Ohrozila ich nielen strata prirodzené biotopu, ale aj ich talent – vedia krásne spievať. Práve pre túto vlastnosť boli a stále sú nelegálne chytané a používajú sa na speváckych súťažiach. Zachránil ich chov zoologických záhradách, kde sa im darí, v ľudskej starostlivosti ich prežíva asi 1000. Od roku 1983 sú pokusy opätovne vypúšťať majny do voľnej prírody a posilniť tak tamojšiu populáciu.
Majny sa živia hmyzom a ovocím. V ľudskej opatere sa môžu dožiť až 20 rokov, v prírode je to približne 11 rokov. Obývajú otvorené lese s trávou, veľkosťou dosahujú do 25 centimetrov.
Majna Rothschildova však nie je jediným druhom z Indonézie, ktorá je ohrozená pre svoj spevácky talent. Táto problematika je oveľa väčšia, a preto sa na ňu zameriava aj aktuálna kampaň EAZA – Silent Forest / Umlčaný les. Aj naša zoo ju podporuje a informuje širokú verejnosť o ohrození týchto nádherných spevavcov. Viac sa dočítate tu – Kampaň EAZA 2018-2020: Silent Forest – Umlčaný les.
Ak by ste chceli obdivovať majny v našej zoo, nájdete ich vo voliérach keď sa vydáte ďalej po chodníku nad Pavilónom slonov, v expozícii nazývanej Bažantnica.
Simona Kubičková
Foto: archív Národnej zoo Bojnice
máj 7, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Keď sa povie kengura, asi každý si predstaví trošku zvláštneho živočícha, ktorý vie vynikajúco skákať. Skákali však kengury vždy?
Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že kengury sa naučili skákať v súvislosti so zmenou klímy. V dôsledku väčšieho sucha a väčších vzdialeností medzi trávnatými porastami bol tento pohyb výhodnejší než chôdza.
Vo Švédsku, konkrétne na univerzite Uppsala objavila skupina vedcov nové indície, ktoré ich vedú k presvedčeniu, že skákať vedeli pravdepodobne aj vyhynutí príbuzní kengúr už pred 20 miliónmi rokov. Tiež prišli na to, že vyhynutí príbuzní vedeli aj chodiť po všetkých štyroch končatinách a aj liezť po stromoch. K tomuto záveru prišli po preštudovaní fosílií chodidiel, ktoré našli na severozápade Queenslandu, v Austrálii.
To, že sú kengury vynikajúci skokani môžete vidieť aj v našej zoo. V expozícii nazvanej Austrália je skupina kengúr červených a kengúr tmavochvostých. Druhé menované majú dokonca aj mláďa, ktoré už veselo skáče po výbehu. Volá sa ARUMA, čo v preklade z aborigénčiny, jazyka domorodých austrálčanov, znamená šťastný/šťastná.
Simona Kubičková
Foto: Tereza Šindelářová, bbc.com
Zdroj: bbc.com
[image_options image_id=“14925″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
Fosília nohy, ktorú skúmali vedci. [/image_options]
apr 26, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Ani nie týždeň po tom, čo v Singapure úrady zadržali rekordných 12,9 ton šupín zo šupinavcov, odhalili a zadržali ďalších 12,7 ton. Kontajner, ktorý bol prevážaný na lodi z Nigérie do Vietnamu bol zastavený pre podozrenie z pašovania. Kontajner bol označený, že preváža semená rastliny Cassia. Zadržané šupiny by na čiernom trhu boli predané za približne 51,6 milióna amerických dolárov.
Zaistené časti zvierat pochádzali z dvoch druhov – šupinavca bielobruchého (Phataginus tricuspis) a šupinavca obrovského (Smutsia gigantea). Oba druhy patria medzi ohrozené a úrady zistili, že toto obrovské množstvo šupín pochádza z pravdepodobne až 21 000 šupinavcov!
Aby sa zabránilo nelegálnemu obchodovaniu so zvieratami, alebo s časťami zvierat, bol v roku 1973 prijatý vo Washingtone dohovor CITES (Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín). Slovensko pristúpilo k dohovoru CITES roku 1992 ako súčasť Česko-Slovenska. Slovenská republika potvrdila svoje členstvo v dohovore v januári 1993. CITES je nástroj ochrany voľne žijúcich druhov pred ilegálnym obchodom.
Národná zoo Bojnice spravuje záchytné centrum CITES, kam sa dostávajú zaistené živočíchy na území Slovenskej republiky, ktoré sa stali obeťou nelegálneho obchodu. Okrem toho zoo pravidelne informuje o význame tohto dohovoru počas rôznych akcií a svetových dní.
Simona Kubičková
Zdroj a foto: straitstimes.com, mscbiodiversity.org
[image_options image_id=“14910″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
apr 23, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Zvieratá v našej zoologickej záhrade si svoj denný režim určujú prakticky samé. Samozrejme, že ich rytmus je ovplyvnený ošetrovateľmi – kedy im donesú potravu, alebo kedy ich potrebujú „prevrieť“ do vonkajšieho výbehu / vnútornej ubikácie, aby im mohli vyčistiť ich príbytok, či pripraviť prvky enrichmentu. No to, kedy zvieratá budú oddychovať, alebo sa hrať je na vlastnej vôli.
Toto niektorí návštevníci nevedia pochopiť a požadujú od zvierat, aby boli aktívne v čase ich návštevy. Treba si však uvedomiť, že zvieratá v našej zoo sa neriadia podľa otváracej doby, a preto treba mať pochopenie, že niektoré druhy sú aktívne hneď ráno, iné uvidíte poobede a tak ďalej.
Najčastejšie sa návštevníci „sťažujú“ pri našom leopardovi obláčkovom, ktorý deň trávi väčšinou spánkom. Avšak niekedy sa rozhodne ukázať v svojej plnej kráse aj počas dňa. Túto tajomnú a nádhernú mačkovitú šelmu sme sa vám rozhodli predstaviť bližšie.
Leopard obláčkový dostal svoje meno podľa kresby na svojej srsti, ktorú tvoria tmavé škvrny v tvare obláčikov. Zaujímavý je tým, že je najmenším zástupcom veľkých mačkovitých šeliem. Avšak nielen tým. Mnohých možno prekvapí, že nedokáže revať (ako napríklad lev). Ďalším jeho „naj“ je dĺžka jeho očných zubov v pomere k veľkosti lebky – vyrovná sa vyhynutým šabľozubým šelmám.
Telo má perfektne prispôsobené na život v tropických dažďových lesoch v Ázii (Nepál, severovýchodná India, južná Čína a Indočína). Má pomerne krátke končatiny a dlhý chvost. Je fantastický lezec, k čomu mu pomáhajú aj flexibilné kĺby na nohách. Potravou sú mu rôzne cicavce – makaky, hulmany, dikobrazy, divé prasatá a jelene.
Patrí medzi zraniteľné druhy a je veľmi vzácny. Býva lovený pre svoju nádhernú kožušinu a ohrozuje ho odlesňovanie a ničenie jeho biotopu.
Drobná rada na záver – ak by ste chceli vidieť nášho leoparda obláčkového v plnej kráse, tak si na jeseň nenechajte ujsť večerné komentované prehliadky, na ktorých býva zvedavý na návštevníkov, ktorí prišli do zoo po zotmení.
Simona Kubičková
Foto: Michal Sloviak
apr 19, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Nielen kukučky kladú vajcia do iných hniezd. Vtáčie mamy sa potom nestačia čudovať, kto sa im to vyliahol v hniezde.
V štáte Florida si jedna Američanka všimla, že v búdke na záhrade za jej domov je mláďa. Myslela si, že je to mláďa výrika škriekavého, pretože asi mesiac predtým zaznamenala, že tento druh sovy sa u nej objavuje. Pravda bola od toho ale veľmi vzdialená.
Na prekvapenie majiteľky pozemku a jej manžela po nejakej dobe vykuklo z búdky hneď vedľa „mamy“ malé káčatko. Neverili vlastným očiam. Najskôr si mysleli, že sova káčatko ulovila a doniesla si ho k sebe do hniezda ako zdroj potravy. Keď chceli ísť káčatko zachrániť, toto na žiadnu záchranu nečakalo a pred nimi utieklo – skočilo do neďalekého rybníka.
Prekvapení manželia tak zisťovali či prípad ich netradičnej dvojice je ojedinelý. Nebol – už v minulosti sa stalo že výrik vychovával mláďatá kačíc. Nejde síce o pravidelný jav, či o typickú situáciu, no stať sa môže. Podľa vedcov kačice znášajú vajíčka do hniezd iných vtákov (toto chovanie prirovnali k chovaniu kukučky). Odborníci hovoria, že kačky sa držia hesla – nemať všetky vajcia v jednom košíku. Teda ak ich hniezdo napadne predátor a vajcia zničí – tak nádej na prežitie majú tie, ktoré schovali do cudzieho hniezda.
Vedci sa ešte zaoberajú tým, prečo sove nie je zvláštne, že sedí na cudzích vajciach – tvarovo sú totiž od tej jej iné. Prečo jej to nevadí je stále otázkou, na ktorú nepoznáme odpoveď. A ako je možné, že káčatko prežije aj pri sove? Je to jednoduché – pretože je prispôsobené na samostatný život prakticky od narodenia. Čiže po vyliahnutí si dokáže poradiť, aj keď jeho mama vyzerá inak, než by sa očakávalo.
Kačičky karolínske chováme aj v Národnej zoologickej záhrade Bojnice. Zaujmú vás svojou krásou – samci sú nádherne sfarbený, samice sú nenápadnejšie. U nás si však mláďatá vychovávajú sami, takže v hniezdach našich sov ich mláďatá nehľadajte.
Simona Kubičková
Zdroj a foto: nationalgeographic.com
