sep 7, 2019 | Novinky
Dnes je deň, ktorý je vo svete ochrany prírody venovaný supom a ich ohrozeniu. Jednou z najčastejších hrozieb pre populácie supov je otrava karbofuránom (tento jed je veľmi účinný už v nízkych koncentráciách), ktorý je nebezpečný aj pre človeka či domácich miláčikov. Karbofurán je tak vysoko toxický a účinný jed, že svoje obete zabíja okamžite, takže tieto uhynú priamo pri návnade. Napriek tomu, že je od roku 2008 vo všetkých krajinách EU zakázaný, umierajú na otravu týmto jedom, (určeným na dravce a šelmy alebo pytliakmi nastraženým do kadáverov) tisíce supov a ďalších zvierat. Supy sa taktiež stávajú nechcenými obeťami otráv liečivom diclofenac (používaný je k liečbe dobytka). Tieto majestátne a pre prírodu dôležité vtáky tak dnes patria medzi ohrozené druhy. Zoo Bojnice spoločne s Ukradnutou divočinou už čoskoro spustia novú sérii fotografií, ktorá upozorňuje na celosvetovú problematiku príčin ohrozenia divokých druhov zvierat. Dnešný deň je preto venovaný zverejneniu prvej „ochutnávky“ tejto novej série, ktorá poukazuje práve na ohrozenie svetových populácií supov. Mottom tejto prvej fotografie je „SMRŤ UKRYTÁ V NÁVNADE“. Na problematike otráv supov Národná zoo Bojnice spoločne s Ukradnutou divočinou spolupracuje taktiež s celosvetovo uznávanou ochranárskou nadáciou Vulture Conservation Foundation (VCF).
Druhá séria fotografií Ukradnutá divočina (prvú sériu si môžete pozrieť na 15 miestach v ČR, na Slovensku len a len v Národnej zoo Bojnice) sa zaoberá aj problematikou otráv supov. Preto práve dnes predstavujeme túto fotografiu (autor Lucie Čižmárová). Novú kompletnú sériu fotografií Ukradnutej divočiny uvidíte už čoskoro.
Jaroslav Slašťan
júl 24, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Kazuár veľkoprilbý (Casuarius casuarius) je najväčším a najznámejším druhom kazuárov. Počas evolúcie stratil schopnosť letu rovnako ako ostatné vtáky zo skupiny bežcov (Palaeognathae) teda pštros (Struthio), nandu (Rhea), emu (Dromaius) inambu (Eudromia elegans) a kivi (Apteryx). Kvôli zakrpateným krídlam sa musia spoliehať na svoje silné končatiny, ktoré slúžia k pohybu a na obranu. V dažďových pralesoch sa dokážu pohybovať v úplnej tichosti. Pri vydesení sa ale dokážu pohybovať cez les v rýchlosti až 50 km/h. Kazuáre sú skvelými plavcami a taktiež skokanmi. Slovo kazuár (cassowary) je papuánskeho pôvodu a znamená ‘kasu’ – rohatá a ‘weri’ – hlava
Ich veľké telo je pokryté čiernym hrubým a lesklým perím. Koža na krku, lalokoch, chrbte a hrudi je pestro sfarbená do červenej, modrej a fialovej farby. Farba jeho kože na hlave a krku sa mení podľa nálady. Ak je rozrušený alebo rozhnevaný je omnoho výraznejšia. Kazuáre majú na krku dva laloky. Ich unikátnym znakom je prilba, ktorá sa vo všeobecnosti skoro u všetkých jedincov nakláňa jemne do pravej strany. Prilbovitý kostený hrebeň neslúži kazuárom na ozdobu, pomáha im predierať sa spletitou a hustou vegetáciou dažďových pralesov. Samice dorastajú do výšky 1,7 m a môžu vážiť približne 70 kg. Vo všeobecnosti sú ale samce menšieho vzrastu.
Jedinci si udržujú teritóriá o rozlohe 1 – 5 štvorcových km. Keďže kazuáre žijú samotárskym životom, samci a samice sa stretávajú iba v období párenia. Samice sa pária s viacerými samcami. Po znáške samice hniezdo opúšťajú a úlohou samcov je následne vajcia vysedieť po dobu dvoch mesiacov. Samce počas tejto doby zriedka opustia hniezdo. Znáška obsahuje 6 – 8 vajec, ktoré sú výrazne zelenej farby. Po vyliahnutí sa samce starajú o mláďatá, ktoré s nimi zostávajú až po dobu 9 mesiacov. Mláďatá sú nenápadne sivej farby, ich lesklé čierne perie im narastie až vo veku 1 roka.
Kazuáre majú svalnaté nohy, ktoré sú ukončené troma prstami, pokryté šupinami zo silne zrohovatenej pokožky, ktorá tvorí ploché doštičky. Prsty nôh sú vybavené silnými nechtovitými pazúrmi. Je nebezpečným protivníkom a dokáže sa pomocou svojho predĺženého pazúra na vnútornom prste v ohrození výborne brániť. Ak sa cíti ohrozený, dokáže protivníka aj zabiť. Úderom svojho dlhého pazúra napadnutého doslova rozpára. V domovine týchto vtákov je zaznamenaných niekoľko prípadov zabití človeka.
Prvé kazuáre bojnická zoo získala v roku 1969 z Rakúska a Anglicka a prvá etapa chovu trvala do roku 1978. Dnes môže v Národnej zoo Bojnice vidieť samca kazuára Roba, ktorý sa stal už legendou zoo. Priviezli sme ho z pražskej zoo ako jednoročného v roku 1999. Bol to prvý kazuár v histórii odchovaný v českých a slovenských zoologických záhradách.
Jaroslav Slašťan
júl 16, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Národná zoo Bojnice je zelenšia. Rozhodla sa nahradiť syntetické plasty ekologickými plastami. Jednorazové predmety z ekoplastov, ako sú príbory, taniere, poháre, slamky, nádoby a obaly sa pre nás stali prijateľnou alternatívou. Vďaka svojmu zloženiu sú predmety z tohto materiálu ľahko rozložiteľné. Po použití ich stačí hodiť do kompostu a rozložia sa na biomasu, vodu a CO2.
„Rozhodli sme sa pre použitie ekoplastov, pretože problematika odpadu je silno diskutovanou témou a nie je pravdaže ani našej zoo ľahostajná. Pri takom množstve návštevníkom, aký máme behom celého roka, nie je ani množstvo odpadu zanedbateľné. Preto sme hľadali cestu k zníženiu odpadu spolu s prevádzkovateľmi bufetových zariadení v našom areáli. Okamžitá zmena nie je z praktického pohľadu možná, preto sme začali od 27.4.2019, kedy sa nemôže v našom areáli používať klasický jednorazový plast, svoje občerstvenie dostanete v materiáloch, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, je možné ich biologicky degradovať, skompostovať a tým premeniť na kvalitnú biomasu“ povedala vedúca oddelenia propagácie a marketingu Ing. Andrea Klasová
Od 24.apríla 2019 prevádzkovatelia občerstvovacích a reštauračných zariadení v areáli bojnickej zoo podávajú návštevníkom jedlá a nápoje v nádobách z ekoplastov, ktoré nepredstavujú ekologickú záťaž. Ekoplast je materiál vyrobený z obnoviteľných zdrojov a nie z ropných produktov, z ktorých sú bežne používané plasty vyrábané, nerozkladajú a teda z globálneho pohľadu sú pre našu planétu katastrofou.
Ekoplast, ktorý sa používa v stravovacích zariadeniach v areáli Národnej zoo Bojnice a v ktorom naši návštevníci dostávajú jedlá a nápoje, ani dlhým skladovaním či vplyvom poveternostných podmienok (pôsobením dažďa či slnka) nestráca mechanické vlastnosti. Sú vodeodolné a tiež odolné voči vysokým teplotám. Rozkladať sa začne až v biologicky aktívnom prostredí pôsobením mikroorganizmov. Tak ako by mala byť separácia samozrejmosťou pri nakladaním s bežným odpadom, ani výrobky z ekoplastu nemožno voľne vyhadzovať v prírode. Najekologickejšie riešenie likvidácie tohto materiálu je recyklácia. Ale ak sa ekoplasty aj do prostredia dostanú, v porovnaní s bežnými plastami nespôsobujú žiadne škody. Ich výhodou je, že sa rozkladajú na prírodné zložky a ich prirodzená degradácia umožní, aby sa začlenili do prírodného kolobehu.
V bufetoch i predajni suvenírov, ktorá sa nachádza v priestoroch hlavného vchodu si návštevníci okrem darčekových, spomienkových a propagačných materiálov môžu zakúpiť aj dizajnovo nápadité a zaujímavé ekologické poháre s motívom zvierat. „Dlhodobo tvrdíme, že najlepší odpad je žiadny odpad, preto sme do predaja dali aj ekologické poháre, ktoré si návštevník môže zakúpiť v každom bufetovom zariadení a taktiež aj v predajni suvenírov, ktorý láka svojim dizajnom a možnosťou opakovaného použitia, čím sa vyprodukovaný odpad zníži na minimum, návštevník si so sebou odnesie pekný a praktický suvenír, ktorý neskončí nevyužitý doma v skrini a pomôže tak dobrej veci. Do budúcna plánujeme zaviesť v celej zoo zálohový systém týchto pohárov a tým pádom by jednorazové poháre úplne opustili brány našej zoo“ prezradila Andrea Klasová.
júl 12, 2019 | Aktuálne, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Zaujímavosti
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Jaroslav Slašťan
nov 23, 2017 | Aktuálne, Súťaže
Rezortní partneri Národnej zoo Bojnice – Slovenská agentúra životného prostredia a Štátna ochrana prírody SR vyhlásili 6. ročník literárnej súťaže Múdra príroda. Súťaž je určená pre žiakov II. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl v Slovenskej republike.
Téma súťaže: Zmena či premena?
Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších environmentálnych, sociálnych a hospodárskych hrozieb v súčasnosti. Príroda sa snaží chrániť a podporovať náš každodenný život, je však bezmocná voči našej bezohľadnosti. Dostatočne si totiž stále neuvedomujeme, že čisté životné prostredie je základom pre ľudské zdravie, ale aj našu duševnú pohodu. Preto vyhlasovatelia vyzývajú mladých umelcov, aby vytvorili slovný opis, či humornú príhodu, aké premeny budeme musieť urobiť v našom spôsobe života, aby sme predchádzali katastrofám, ktoré spôsobujú klimatické zmeny.
Cieľ súťaže:
Múdra príroda je rozvoj environmentálneho cítenia mladých ľudí a budovanie pozitívneho vzťahu k prírode. Jej poslaním je podporiť literárnu tvorivosť mladých ľudí formou vyjadrení ich vlastných skúseností, pocitov či potrieb vo vzťahu k prírode a tradičnému spôsobu života v krátkom literárnom útvare. V najbližšej dobe bude vydaný aj Zborník súťažných prác z minuloročnej súťaže, ktorý bude dostupný aj na webovej stránke Múdrej prírody.
Viac informácii o súťaži: http://mudrapriroda2018.sazp.sk/
