Samec mačky divej, ktorý sa narodil minulý rok v Národnej zoologickej záhrade Bojnice, bol v apríli vypustený do voľnej prírody. Stalo sa tak na základe spolupráce bojnickej zoo so Štátnou ochranou prírody SR, poľovníckym združením PS Roveň a CHKO Strážovské vrchy.
Mláďatá mačky divej narodené v apríli 2023. Zdroj: Nzoo Bojnice
Národná zoo Bojnice z dôvodu bezpečnosti nezverejní presné miesto vypustenia. „Toto miesto sme zvolili, pretože je tam dostatok vhodnej potravy a je mimo ľudských obydlí. Dostali sme informáciu, že sa tu nachádzajú mačky divé, takže veríme, že náš samec podporí miestu populáciu. V ústrety nám vyšlo aj poľovnícke združenie, ktoré nám prisľúbilo pomoc pri monitorovaní samca prostredníctvom fotopascí či pozorovaní. Monitorovať ho však budeme aj my,“ povedala ošetrovateľka Tatiana Balážová.
Kontrola čipu mačke divej pred vypustením. Zdroj: Nzoo Bojnice
Vypusteniu mačky divej predchádzala príprava. „V podstate sa začína už od narodenia. V prvom rade zabezpečujeme minimálny kontakt s ľuďmi. Mláďatá sa privykajú na živú potravu, aby sa naučili loviť. Sledujeme tiež celkový zdravotný stav,“ uviedla vedúca zoologického odboru Martina Hudec Nemčeková.
Vypustenie samca mačky divej – apríl 2024. Zdroj: Nzoo Bojnice
Mačka divá sa podobá mačke domácej, je však väčšia a zavalitejšia. Má sivohnedú až sivožltú farbu. Stredom chrbta až po koreň chvosta má čierny pás a po bokoch tela tmavšie priečne pásy. Mačka divá bola v minulosti v Európe takmer vyhubená. V súčasnosti populáciu ohrozuje najmä výstavba, turizmus ale aj kríženie s mačkou domácou.
Vo výbehu antilopy vranej pribudli dve mláďatá – Fafa a Enitan. Ide o dvoch samčekov. Fafa sa narodil 30. januára, Enitan 13. februára. Obom sa darí veľmi dobre a matky sa príkladne starajú.
Fafa a Enitan. Zdroj: Veronika Fabiánová pre Nzoo Bojnice
Mená dostali mláďatá podľa začiatočného písmena matiek. Ošetrovateľky tak vedia rozoznať matku a jej mláďa.
Fafa. Zdroj: Veronika Fabiánová pre Nzoo Bojnice
Antilopa vraná patrí k najimpozantnejším africkým antilopám. V kohútiku meria 120 až 140 cm a váži 200 až 270 kg. Obývajú lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. Samce majú bojovnú povahu a v ohrození sa dokážu postaviť aj levovi.
Návštevníci Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach najnovšie nájdu v ubikácii africkej fauny (nový pavilón slonov) nielen slony, ale aj korytnačky leopardie. Obdivovať ich môžu od štvrtka 7. marca, kedy bojnická zoo otvorila novú expozíciu vo vnútorných priestoroch pavilónu.
Expozícia korytnačky leopardej v pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Pôvodným domovom korytnačky leopardej je východná a južná Afrika. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je korytnačka leopardia málo dotknutým druhom. Napriek tomu sa predpokladá, že populácia tohto druhu v niektorých oblastiach východnej Afriky klesá. Jedným z dôvodov je nelegálny odchyt pre obchod so zvieratami.
Expozícia korytnačky leopardej v novom pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Korytnačka leopardia sa vo voľnej prírode dožíva približne 50 rokov, v starostlivosti človeka to môže byť aj viac ako 75 rokov. Váži 12 – 20 kg a dlhá je približne 35 – 50 cm. Exempláre s dĺžkou 70 cm a hmotnosťou nad 20 kg nie sú však výnimkou. Svoje pomenovanie „leopardia“ si vyslúžila vďaka pancieru, ktorý má žltú farbu a na každom štítku hnedú bodkovanú kresbu.
Expozícia korytnačky leopardej v novom pavilóne slonov. Zdroj: Nzoo Bojnice
Pred niekoľkými dňami čakalo na ošetrovateľky v pavilóne primátov príjemné prekvapenie. K skupine gueréz pláštikových pribudlo v sobotu 17. februára mláďa. Prekvapenie bolo o to väčšie, že malého samčeka porodila samica, ktorá má už 27 rokov. V prírode sa pritom dožívajú približne 24 rokov. „Je to taká rarita, že ešte stále nám rodí zdravé mláďatká. Tešíme sa z toho,“ povedala ošetrovateľka Monika Freňáková.
Gueréza pláštiková s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
Zaujímavé je, že mláďatá guerézy pláštikovej sa rodia snehobiele. Dôvod tohto sfarbenia je pravdepodobne v ľahšej rozoznateľnosti v skupine či v korunách stromov. Zrejme tiež pomáha stimulovať správanie „spolurodičovstva“, keď sa o mláďa stará viacero rodinných príslušníkov. „V takom treťom mesiaci sa začne prefarbovať už do čiernobiela a začína im rásť plášť, ktorý majú aj dospelé jedince,“ uviedla hovorkyňa Národnej zoologickej záhrady Bojnice Andrea Klasová.
Guerézy pláštikové s mláďaťom. Zdroj: Nzoo Bojnice
V minulosti boli guerézy lovené pre svoju krásnu srsť. Veľké množstvo koží sa v 70tych rokoch minulého storočia predávalo turistom napríklad v Keni či Etiópii. V súčasnosti sa lovia napríklad kvôli mäsu. Ohrozuje ich aj strata prirodzeného prostredia. Predpokladá sa, že populácia voľne žijúcich gueréz pláštikových klesá.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky.
Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies.
Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača.OkZásady ochrany osobných údajov
