sep 14, 2020 | Novinky
POD DROBNOHĽADOM
O pižme „CIBET“, ktoré je celé storočia používané k tvorbe parfémov.
Väčšina materiálov, z ktorých sa vyrábajú voňavky, pochádza z rastlinného sveta. Existuje však aj zopár živočíchov, ktoré poskytujú práve tie najzvláštnejšie, najvzácnejšie ingrediencie a zároveň najúčinnejšie fixátory. Pižmo, ambra, cibet a kastoreum. Látky, v pôvodnom stave mimoriadne koncentrované, takže je nutné riediť ich tak, aby výsledný efekt poskytoval nášmu čuchu tie najpríjemnejšie pocity. Ich používanie si v súčasnosti môže dovoliť len málo voňavkárskych firiem. Uprednostňujú ich najmä tam, kde si potrpia na punc exkluzivity, zaváňajúci tak trošku pižmom elitárskeho snobizmu.
„Darcami“ týchto vonných látok sú aj cibetky. Existuje viacero druhov týchto malých šelmičiek, ktoré žijú v Afrike alebo v Ázii. Výlučok ich podchvostovej pachovej žľazy sa nazýva cibet, v „surovom stave“ je to veľmi intenzívne páchnuca žltohnedá mastná hmota, ktorá sa pred použitím niekoľkonásobne riedi. Kedysi v Indii fungovali celé farmy na chov cibetiek. Českého zoológa Hanzáka, ktorý navštívil jeden z takýchto veľkochovov, prekvapila žravosť cibetiek – dvesto dospelých jedincov dokázalo denne skonzumovať mäso zo štyroch byvolov. Napriek tomu majitelia farmy tvrdili, že chov týchto zvierat sa im bohato vypláca. Priemerne raz do týždňa z každej cibetky získali 80 až 100 gramov cibetu.
Dodnes je v Etiópii na viac ako 200 farmách chovaných v krutých podmienkach viac ako 3000 cibetiek. Etiópia je jediná krajina, ktorá vyváža cibetkové pižmo. Asi 1000 kg je ročne exportovaných do Francúzska, 97% tejto suroviny končí v parfémovom priemysle. Za kilogram pižma farmári od výkupcov zarobia okolo 400 amerických dolárov. Cibetky však celý svoj život trávia v klietke takých malých rozmerov, že sa v nej nemôžu ani otočiť. Niektoré zvieratá na farmách trpia až 15 rokov. Takmer 40% chytených cibetiek neprežije prvé 3 týždne. Pižmo je odoberané každých 9-15 dní a tento proces je pre zvieratá natoľko traumatický a bolestivý, že cibetky odmietajú prijímať potravu a umierajú hladom. Často pri ňom dochádza k zraneniu zvierat, ktoré sú často chované v priestoroch s vysokou teplotou, s neustálim udržovaním ohňa, pretože chovatelia veria, že vyššie teploty majú vplyv na zvýšenie produkcie pižma.
Svetová spoločnosť pre ochranu zvierat tvrdí, že pižmo cibetiek je používané v parfémoch Chanel, Lancôme a Cartier. Mnohé kozmetické spoločnosti nechcú priznať, či ich produkty obsahujú pižmo cibetiek. Využívanie zvierat pre pižmo do parfému je totálne neprijateľné.
sep 14, 2020 | Novinky, Zvieracie aktuality
Chcete nám pomôcť? Videli ste v prírode mačku divú? Našli ste dopravným prostriedkom zrazenú mačku, ktorá vykazuje znaky mačky divej? Informujte nás cez formulár www.kockadivoka.cz/o-projektu/chci-pomoct/
alebo priamo na mailovú adresu stopy@selmy.cz
Národná zoologická záhrada Bojnice, Ústav biologie obratlovců AV ČR a Hnutie DUHA Olomouc spoločne zahájili dvojročný projekt cezhraničnej spolupráce pod názvom Hľadáme mačku, pozor, divú!
Projekt bude monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov. Súčasťou okrem iného analýzy genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti a populačnej hustoty a taktiež zriadenie rehabilitačnej stanice pre mačky divé. Projekt je podporený v rámci programu Interreg V-A SK-CZ 2014-2020 [1]. Projekt sa zameriava predovšetkým na koordinovaný monitoring mačky divej (Felis silvestris) na česko-slovenskom pohraničí, s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov a vytvoriť vhodnú metodiku pre ďalší monitoring a ochranu mačky divej v Českej a Slovenskej republike. Súčasťou projektu sú analýzy genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti a populačnej hustoty na základe fotomonitoringu a genetických dát, zriadenie rehabilitačnej stanice pre mačky divé v Národnej zoologickej záhrade Bojnice a taktiež osvetová činnosť a spolupráca s verejnosťou.
Najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe
Na Slovensku došlo v minulosti vplyvom ľudskej činnosti k výraznému poklesu početnosti mačky divej (Felis silvestris), našťastie sa na našom území udržala až do súčasnosti. „Ako moderná zoologická inštitúcia sa aj Národná zoologická záhrada Bojnice ako slovenský partner projektu zapojí do týchto výskumných aktivít. Prvýkrát tak na Slovensku zrealizujeme intenzívny monitoring mačky divej pomocou invazívnych i neinvazívnych metód, ako je fotomonitoring, genetické analýzy a telemetrické sledovanie jedincov. V neposlednom rade bude v areáli Národnej zoologickej záhrady vybudovaná najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe, určená výhradne pre záchranu mačky divej.“, uviedol Branislav Tám, vedúci zoologického oddelenia a zároveň koordinátor projektu z Národnej zoologickej záhrady Bojnice.
Ohrozený druh
Mačka divá (Felis silvestris) je skryto žijúca šelma, o ktorej aktuálnom výskyte a živote mnoho nevieme. Patrí medzi najvzácnejšie druhy našej fauny. Na celom území Čiech a Moravy žila ešte v 17. storočí, jej populácia sa však postupne zmenšovala, až bola v roku 1952 vyhubená úplne. O návrate mačky divej do našej prírody sa dozvedáme až v posledných rokoch vďaka využívaniu fotopascí, ktoré priniesli nespochybniteľné dôkazy o výskyte týchto skryto žijúcich šeliem. Jedným z nich je aj posledná štúdia o recentných záznamoch mačky divej na česko-slovenskom pohraničí [2]. „Dlhodobý fotomonitoring veľkých šeliem na okraji Západných Karpát nám priniesol i cenné záznamy o výskyte mačiek divých v Javorníkoch a Bielych Karpatoch na Slovensku, kde sme potvrdili životaschopnosť populácií v obidvoch pohoriach. V roku 2019 sa nám podarilo v slovenských Javorníkoch v blízkosti hraníc s Českou republikou zdokumentovať vodiacu samicu s tromi mláďatami [3]. Rozptyľujúci sa jedinci z týchto populácií môžu hrať dôležitú rolu pri rekolonizácii vhodných biotopov v Českej republike. Dôkazom sú i nedávne záznamy mačky divej v nadväzujúcich pohoriach ako sú Vsetínske Beskydy a Hostýnske vrchy [4]“, uviedol Martin Duľa, autor zmieňovanej štúdie a koordinátor projektu mačky divej z Hnutia DUHA Olomouc. „Poznatky o rozšírení a populačnej dynamike mačky divej sú neporovnateľne horšie v porovnaní s inými ohrozenými druhmi šeliem, preto sa v priebehu projektu zameriame na vytvorenie vhodnej metodiky pre jej efektívny monitoring a pomocou fotopascí odhadneme demografické parametre populácie v modelových územiach na okraji Západných Karpát. Sfarbenie srsti každého jedince je unikátne podobne ako u rysov, preto sme schopní na základe získaných fotografií identifikovať jednotlivé zvieratá a odhadnúť tak napríklad populačnú hustotu na danom území“, dodal Martin Dula.
Hybridizácia s domácou mačkou
Mačky divé (Felis silvestris) sú okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozené predovšetkým hybridizáciou s mačkou domácou. „Morfometrické meranie lebiek alebo rozlišovanie na základe sfarbenia srsti (počet a pozícia pruhov na bokoch a na chvoste) sú hlavne v prípade hybridných jedincov ťažšie využiteľné. V Českej republike ani na Slovensku doposiaľ neprebiehal intenzívny neinvazívny genetický monitoring tohto druhu, pomocou ktorého by bolo možné hybridy jednoznačne identifikovať. Rôzne štúdie v rámci Európy, ktoré sa zaoberali problematikou hybridizácie domácich a divých mačiek, sa vo svojich výsledkoch významne líšia. Zatiaľ čo napríklad v Maďarsku a Škótsku sú populácie mačky divej výrazne ovplyvnené hybridizáciou, v Nemecku bolo identifikovaných v populácii len 3.5 % hybridov. Ako je na tom populácia mačky divej v Západných Karpatoch, zatiaľ nevieme“, uviedla Jarmila Krojerová, koordinátorka projektu z Ústavu biologie obratlovců Akademie věd ČR.
„Pre analýzu miery hybridizácie medzi domácimi a divými mačkami využijeme nájdené kadávery, muzeálne vzorky a neinvazívne vzorky srsti priamo z terénu, získané pomocou tzv. chlpových pascí [5]. Zároveň budú genetické analýzy využité k identifikácii jedincov a k stanoveniu genetickej variability populácie a miery príbuzenského kríženia, čo je dôležité z hľadiska ochrany druhu i stanovenia stupňa ohrozenia celej populácie“, doplnila Jarmila Krojerová.
Chcete nám pomôcť? Videli ste v prírode mačku divú? Našli ste dopravným prostriedkom zrazenú mačku, ktorá vykazuje znaky mačky divej? Informujte nás! www.kockadivoka.cz alebo stopy@selmy.cz
Kontakty:
Jarmila Krojerová, koordinátorka celého projektu z Ústavu biologie obratlovců AV ČR, v.v.i. a zoológ z Ústavu zoologie, rybářství, hydrobiologie a včelařství AF MENDELU, krojerova@ivb.cz, tel. +420 737 609 004
Martin Duľa, koordinátor projektu za Hnutí DUHA Olomouc a zoológ z Ústavu ekologie lesa, MENDELU, martin.dula@hnutiduha.cz, tel. +420 770 137 635
Branislav Tám, koordinátor projektu z Národnej zoologickej záhrady Bojnice, branislav.tam@zoobojnice.sk, tel. +421 903 807 254
Odkazy a prílohy:
[1] Viac o projekte sa dozviete na webových stránkach www.kockadivoka.cz
[2] Štúdia o recentných záznamoch mačky divej na česko-slovenskom pohraničí: Duľa M., Váňa M., Dekař P., Bojda M. & Kutal M. 2019: Recentné záznamy mačky divej (Felis silvestris) na česko-slovenskom pohraničí, pp. 86 90. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/341344553_Recentni_zaznamy_kocky_divoke_Felis_silvestris_na_ceskoslovenskem_pomeziRecent_records_of_the_European_wildcat_Felis_silvestris_in_the_Czech-Slovak_borderland
[3] Mačka divá sa otiera o chlpovú pascu – odkaz na video: https://www.youtube.com/watch?v=0hBuY0ti4y0&feature=youtu.be&fbclid=IwAR2n5_1UuWuTWlNQm0JscoHWlQaqqkQ4uh0tIfQdRQucrjGKVVA8e50c6z0
sep 8, 2020 | Rehabilitačná stanica
Bocian biely s nemeckým krúžkom
sa k nám dostal vo veľmi zlom zdravotnom stave. Po ošetrení a nastavení liečby sa stav nášho pacienta začal postupne zlepšovať. Nasledovala rehabilitácia, počas ktorej opäť získal fyzickú kondíciu. Bojoval. Vedel, že ak to nevzdá, do prírody sa ešte vráti. Odovzdali sme ho tam, kam patrí. Rozlúčil sa s nami a letel za slobodou.
Ďakujeme, že ste vnímaví k zvieratám, ktoré potrebujú vašu – našu pomoc a že nám pomáhate pomáhať.
sep 7, 2020 | Novinky
1.Monitoring kvality ovzdušia zo 70. a 80. rokov 20. storočia ukázal, že v doline Biely potok (k.ú. Obec Ihráč, okres Žiar nad Hronom) je druhé najčistejšie ovzdušie v rámci celej bývalej ČSSR ?
2. Ovzdušie na Slovensku je z pohľadu EÚ nadpriemerne znečistené. Slovensko v európskom porovnaní vykazuje vysoké hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5, pričom tieto majú zásadný negatívny vplyv na zdravie človeka. V rámci EÚ sme krajinou s tretím najvyšším podielom obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám PM2,5, ktorý sa oproti celoeurópskemu priemeru zmenšuje iba polovičným tempom.
2. Znečistenie mikroskopickým prachom, škodlivými plynmi či ťažkými kovmi a organickými zlúčeninami spôsobujú ochorenia srdca a ciev a ochorenia dýchacieho ústrojenstva. Ortuť (Hg) má vysoko toxické účinky na nervovú sústavu. Má schopnosť negatívne ovplyvňovať vývoj mozgu ešte nenarodeného dieťaťa v tele tehotnej ženy. Benzo(a)pyren (C20H12) má schopnosť pretrvávať v prostredí, kumuluje sa v zložkách životného prostredí vrátane živých organizmov a má toxické, mutagénne i karcinogénne vlastnosti. Slovensko v európskom porovnaní vykazuje vysoké hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5, pričom tieto majú zásadný negatívny vplyv na zdravie človeka. V rámci EÚ sme krajinou s tretím najvyšším podielom obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám PM2,5, ktorý sa oproti celoeurópskemu priemeru zmenšuje iba polovičným tempom.
3. Znečistenie ovzdušia sa môže zdať byť zložité, ale my všetci môžeme urobiť niečo, aby sme ho znížili. Pochopenie rôznych zdrojov znečistenia, a ako to ovplyvňuje naše zdravie a životné prostredie, nám pomôže podniknúť kroky na zlepšenie ovzdušia okolo nás. Hlavných zdrojmi znečistenia ovzdušia sú – poľnohospodárstvo, domácnosti, priemysel, doprava a komunálny odpad.
4.Koľko znečistenia vdychujeme závisí od mnohých faktorov, napríklad aj od toho, či používame na varenie a kúrenie čistú energiu, od dennej doby a počasia. Dopravná špička je najčastejším zdrojom miestneho znečistenia, ale emisie z dopravných prostriedkov môžu sa šíriť, pohybovať vzduchom na veľké vzdialenosti, niekedy naprieč kontinentmi.
5.Nikto nie je chránený pred týmto znečistením, ktoré pochádza z piatich hlavných zdrojov ľudskej činnosti. Tieto zdroje produkujú látky ako napríklad oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, oxid dusičitý, oxid dusíka, prízemný ozón, tuhé častice, oxid siričitý, uhľovodíky a olovo, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie.
sep 3, 2020 | Novinky
Spolupráca NZOO Bojnice a BZ pri SPU v Nitre prináša “ovocie”.
Národná zoologická záhrada Bojnice už niekoľko rokov spolupracuje s Botanickou záhradou pri SPU v Nitre. Spolupráca spočíva vo vytvorení vizuálnych riešení výbehov a rozmiestnenia drevín vo výbehoch, v ostatnom čase napríklad aj nového pavilónu africkej fauny. Ovocím spolupráce je aj dar mnohých drevín, ktoré krášlia priestory zoo, jej areál, ako aj chovné priestory zvierat. Patria k nim Anturia, Scheflery, Ficus spp., Dracaena spp., Peperomie, kakaovníky, kávovníky, Carica papaya, Nolina spp., Eriobotrya spp. Vďaka novej výsadbe sa darí zlepšovať wellfare našich chovancov a prispieť k vytvoreniu prostredia, ktoré čo najvernejšie pripomína ich prirodzené prostredie. Budúcnosť spolupráce tiež pozostáva z odborných konzultácií pri výbere vhodných drevín a ich rozmiestnenia pri výsadbe. Botanická záhrada pri SPU v Nitre je vedecko – pedagogickým pracoviskom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre s celouniverzitnou pôsobnosťou a plní tri hlavné úlohy botanických záhrad a to didaktickú, vedeckovýskumnú a kultúrno – výchovnú úlohu. V jej zbierkach sú okrem tropických a subtropických druhov zastúpené aj rastliny mierneho pásma, domácej flóry, okrasnej zelene a úžitkových rastlín.
