dec 13, 2023 | Novinky
V dôsledku nedávnej medializácie prípadu nelegálneho chovu bieleho tigra mediálne známou osobou sa na české zoologické záhrady čoraz viac obracia verejnosť s apelom o pomoc so zvrátením rozhodnutia o odobratí nelegálne držaného zvieraťa vydaného Ministerstvom životného prostredia (ďalej „MŽP“) Českej republiky či prosbou o následné umiestnenie odobratej šelmy v niektorej z nich. Odborníci zo zoologických záhrad celú situáciu od začiatku dôkladne monitorujú a vzhľadom na to, že zviera bolo súčasným majiteľom nadobudnuté nelegálne, bez platných dokumentov a je držané v neschválených a pre druh zvieraťa v úplne nezodpovedajúcich podmienkach, plánované kroky a vydané stanovisko MŽP ČR plne podporujú.
Hlavným poslaním moderných licencovaných zoologických záhrad je predovšetkým ochrana biodiverzity, so zvláštnym zreteľom na ochranu ohrozených druhov prostredníctvom vzájomnej spolupráce a zapojením do koordinovaných záchranných chovateľských programov. Vo svojich chovoch kladú dôraz na welfare zvierat a podporujú legislatívne sprísňovanie podmienok držania vybraných druhov voľne žijúcich zvierat v ľudskej starostlivosti, predovšetkým veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov. „Títo jedinci by mali byť držaní v zodpovedajúcich podmienkach a spôsobom, kedy nie sú umelo narušované ich prirodzené potreby a kde môžu rozvíjať svoje prirodzené vzorce správania. V prípade umelého odchovu a následného kontaktného chovu dochádza k psychickému mrzačeniu zvierat a ich týraniu. Umelo odchovaný jedinec nemá prirodzené sociálne návyky svojho druhu a v lepšom prípade strávi osamelý život, pretože v dospelosti sa stáva pre svojho „pána“ nebezpečným. Je štatisticky dokázané, že v takých podmienkach sa veľké šelmy dožívajú polovičného veku ako v štandardných expozíciách a s kvalitnou starostlivosťou v zoologických záhradách,“ vysvetľuje riaditeľ Zoo Liberec David Nejedlo. Riaditeľ Zoo Olomouc a zároveň prezident Únie českých a slovenských zoologických záhrad Radomír Habáň tieto slová potvrdzuje a dodáva: „Takéto konanie únia neschvaľuje a tvrdo odsudzuje. Obzvlášť v prípadoch, keď sú takým chovom zvieratá zneužívané iba na mediálne zvyšovanie osobného statusu ich majiteľov, bez akejkoľvek pridanej hodnoty k ochrane prírody alebo pozitívnemu príkladu smerom k verejnosti, sa voči nim musíme vymedziť.“
V prípade mladých zvierat možno ale nevhodné návyky a ich začínajúce následky minimálne aspoň čiastočne napraviť. Veľkú skúsenosť s touto činnosťou má práve aj záchranné centrum TIERART v Nemecku špecializujúce sa práve na veľké mačkovité šelmy, ktoré boli odobraté zo súkromných chovov alebo cirkusov. Práve tam by mala byť šelma zabavená českými orgánmi umiestnená.
V Českej republike dňa 1. februára 2021 nadobudla účinnosť novela zákona č. 246/1992 Zb. na ochranu zvierat proti týraniu v znení neskorších predpisov, ktorá okrem iného prináša zmeny aj v oblasti právnej úpravy chovu druhov zvierat vyžadujúcich osobitnú starostlivosť. Novela zaviedla sprísnenie podmienok chovu pre chovateľov a ďalšie sprísnenie podmienok chovu vybraných druhov šeliem a ľudoopov, čo oceňujú aj zástupcovia UCSZOO. „Česká legislatíva okrem iného chráni zvieratá pred ich zneužívaním a je správne, že stále častejšie dochádza k jej aktívnemu vymáhaniu. Je potrebné vždy postupovať v záujme zvieraťa, ale aj tak, aby sa podobná situácia u tohto držiteľa zvieraťa alebo aj v iných prípadoch v budúcnosti neopakovala,“ dopĺňa Jiří Novák, riaditeľ Zoo Ostrava.
Niekoľko českých zoologických záhrad už v minulosti so štátnou správou spolupracovali v prípadoch odoberania nelegálne držaných jedincov a zabavených jedincov v prípade voľnej kapacity vo svojich zariadeniach dočasne umiestnili. S poskytnutím dočasného útočiska týraným alebo nelegálne držaným šelmám pomohla napríklad zoo v Liberci, Olomouci alebo Hodoníne. „Zoologické záhrady ale z kapacitných dôvodov nemôžu suplovať funkciu záchranných staníc a CITES centier. Hlavným poslaním moderných zoo je záchranný chov a udržiavanie záložných populácií ohrozených a v prírode miznúcich druhov, a nie držanie a vystavovanie zvierat neznámeho pôvodu,“ vysvetľuje riaditeľ olomouckej zoo Radomír Habáň.
Radomír Habán
Prezident UCSZOO
júl 12, 2019 | Aktuálne, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Zaujímavosti
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Jaroslav Slašťan
júl 25, 2016 | Medzinárodná spolupráca, UCSZOO
Od roku 2008 vedie kurátorka primátov bojnickej zoo, Mgr. Zuzana Mihálovová, Komisiu pre pazúrikaté primáty (česky drápkaté).
Na výročných zasadnutiach komisií má za povinnosť viesť rokovanie svojej komisie a pripraviť si komplexný prehľad o zmenách v chove tejto skupiny vo všekých členských zoo v únii.
Účastníkom referuje o najnovšom dianí v jednotlivých zoo ako aj o výsledkoch najnovších výskumov, ochranárskych aktivitách alebo aj o obsahu posledných európskych zasadnutí Callithrichid TAGu a pod. ZOO Bojnice vydáva každý rok špeciálny zborník MIDAS, ktorý mapuje všetky aktuálne udalosti.
Koordinátorka dosiaľ (2015) editovala a pripravila do publikačnej podoby a na distribuovanie v UCSZOO 7 samostatných čísel zborníka.
júl 25, 2016 | Medzinárodná spolupráca, UCSZOO
Od roku 2004 je hlavný zoológ bojnickej zoo RNDr. Peter Lupták koordinátorom Komisie pre veľké mačkovité šelmy pri UCSZOO. Na výročných zasadnutiach komisií má za povinnosť viesť rokovanie svojej komisie a pripraviť si komplexný prehľad o zmenách v chove tejto skupiny vo všekých členských zoo v únii.
Účastníkom referuje o najnovšom dianí v jednotlivých zoo ako aj o výsledkoch najnovších výskumov, ochranárskych aktivitách alebo aj o obsahu posledných európskych zasadnutí Felid TAGu a pod.
ZOO Bojnice vydáva každý rok špeciálny zborník Baghira, ktorý mapuje všetky aktuálne udalosti.
Koordinátor dosiaľ (2015) editoval a pripravil do publikačnej podoby a na distribuovanie v UCSZOO 11 samostatných čísel zborníka.
