Marec je mesiac knihy a ani my v zoo sme na to nezabudli. Spolu s našimi malými pomocníkmi zo zookrúžku sme tento raz tvorili záložky do kníh.
Témou bola príroda a zvieratá. Deti mohli tvoriť malé koláže z obrázkov zvierat, ktoré sme získali zo starších kalendárov. Niektorí umelci si pomáhali aj farbičkami. Takéto záložky dobre poslúžia pri čítaní kníh, najmä tých o zvieratkách.
Svetový deň divej prírody 2023
Každoročne tretieho marca sa na celom svete oslavuje Svetový deň divej prírody (World Wildlife Day). Ide o jednu z najvýznamnejších udalostí, ktorá sa venuje voľne žijúcim živočíchom a rastlinám. Hlavnou témou na rok 2023 sú Partnerstvá pre ochranu prírody.
Tento rok pripadá Svetový deň divej prírody na 50. výročie vzniku CITES. CITES je Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý bol v roku 1973 podpísaný vo Washingtone. Slovenská republika sa k nemu pripojila 28. mája 1992 a ako samostatná republika potvrdila svoje členstvo k 1. januáru 1993.
Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu štátov sveta tak, aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením. Pod ochranou CITES je približne 5 800 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín. Medzi našich pôvodných chránených živočíchov, s ktorými je zakázané obchodovať, patria napríklad vlk dravý, medveď hnedý, rys ostrovid, sokol sťahovavý, sokol rároh, orol kráľovský, orol skalný a jastrab veľký.
Svetový deň divej prírody (WWD) je príležitosťou na oslavu mnohých krásnych a rozmanitých foriem voľne žijúcich živočíchov a rastlín a na zvýšenie povedomia o množstve výhod, ktoré ich ochrana ľuďom poskytuje. Zároveň nám pripomína naliehavú potrebu zintenzívniť boj proti kriminalite súvisiacej s voľne žijúcimi druhmi a ľudskou činnosťou spôsobujúcou redukciu druhov, ktoré majú rozsiahle hospodárske, environmentálne a sociálne dôsledky.
V boji proti nezákonnému obchodu sa preto spojili agentúry OSN, organizácie súkromného sektora i mimovládne organizácie. Objem medzinárodného obchodu s exemplármi voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa odhaduje na niekoľko miliárd eur ročne.
Začiatkom februára sme si pripomenuli Svetový deň mokradí. Preto ústrednou témou februárového zookrúžku boli mokrade Slovenska.
Na úvod stretnutia sme si vysvetlili pojem mokradí, ich rozdelenie, význam a funkcie. Predstavili sme si Ramsarský dohovor, jeho význam a slovenské lokality zapísané do dohovoru.
Po prednáške si deti vyskúšali svoju pamäť a informácie z prednášky využili v riešení úloh. Na mape Slovenska mali zaznačené ramsarské lokality, ktorým sme sa venovali v kvíze. Ich úlohou bolo nájsť odpovede na otázky priamo v mape a využiť pritom informácie z prednášky. Tie mladšie deti mali pomocou indícii nájsť v sále opisované vodné vtáky v podobe dermoplastov.
Témou na rok 2023 je Oživiť a obnoviť degradované mokrade.
Čo môžeme urobiť?
Robme rozhodnutia, ktoré minimalizujú stratu a degradáciu mokradí a maximalizujú povedomie o tom, aká naliehavá je ich obnova.
Hľadajme informácie o mokradiach, ich hodnote pre ľudí a planétu. Uvedomme si hlavné hrozby pre tento cenný ekosystém, akými sú odvodňovanie, znečistenie odpadom, chemikáliami a aj invázne druhy.
Robme rozhodnutia šetrné k vode a vodnému ekosystému. Vodu používajme s mierou.
Primajme stravu s menším vplyvom na životné prostredie.
Povzbudzujme ostatných, aby priamo podporovali snahy o obnovu mokradí.
Nepoužívajme toxické produkty, ktoré by sa mohli dostáť až k mokradiam. Nevyhadzujme odpad a smeti do mokradí.
Uskutočňujme výlety k mokradiam, aby sme videli, kde je potrebná obnova.
Robme vzdelávacie podujatia, ktoré môžu pomôcť vybudovať podporu pre obnovu miestnej mokrade.
Dajme si sľuby, ktoré budú viesť k obnove mokradí.
Konajme akcie na obnovu mokradí.
Aj na Slovensku vďaka nadšencom, ochranárom a iným odborníkom prebehli viaceré akcie, či projekty na záchranu a obnovu mokradí.
Národná zoologická záhrada, zamestnanci spolu s deťmi, so zookrúžkarmi a ich rodinami sa zapojila do vyčistenia okolia Košských mokradí.
Takéto akcie môžete aj vy ako občania zorganizovať spolu so svojimi priateľmi a zapojiť sa tak k ochrane mokradí vo vašom regióne.
Publikované: 2.2.2023
Pri príležitosti Medzinárodného dňa zebier Vám prinášame článok o tomto krásnom, pruhovanom zvierati. Zebru ako takú predstavovať nikomu nijak zvlášť netreba. Vedeli ste ale, ako sa zebry delia, koľko druhov či poddruhov zebier poznáme a aké druhy žijú za bránami Národnej zoologickej záhrady Bojnice? Na tieto otázky Vám dáme odpovede v nastávajúcich riadkoch.
Zebry sa delia na tri druhy. Stepné, horské a zebry Grevyho. Každý z týchto druhov má niekoľko poddruhov. Zebra horská sa rozdeľuje na dva poddruhy, ktorými sú zebra kapská a zebra Hartmannovej. Ďalším druhom je zebra stepná, ktorá sa ďalej delí na štyri poddruhy, ktorými sú zebra bezhrivá, zebra Bohmova, zebra Chapmanova a zebra damarská. V dávnej minulosti existovali aj ďalšie dva poddruhy zebry stepnej, zebra Burchellova a zebra kvaga. Prvý spomínaný druh bol vyhubený ľuďmi ešte v 19. storočí a druhý naposledy žil v južnej Afrike.
Zebry majú špeciálne adaptované úzke kopytá, pomocou ktorých sa ľahko a rýchlo pohybujú v strmých a skalnatých terénoch. Napriek ochranárskemu úsiliu sa stále ilegálne lovia a to hlavne preto, že konkurujú domácemu dobytku na farmách. Chránené sú len v národných parkoch a rezerváciách. Chovajú sa aj na loveckých farmách, kde sú povolené kvóty na odstrel.
Stavbou tela sa zebry podobajú primitívnym druhom koní. Majú kratšie nohy a väčšiu hlavu, no nie sú tak dobrými šprintérmi ako ušľachtilé plemená domácich koní. Môžu bežať rýchlosťou až 55 km/h, ale sú vytrvalejšími bežcami ako kone. Živia sa najmä bylinami a trávou. Medzi zebrami sú veľké individuálne rozdiely, opisuje sa veľa poddruhov a miestnych variet, preto aj počet opísaných druhov prešiel revíziou.