apr 16, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Sú otázky, ktoré od návštevníkov dostávame pravidelne. O jednej som písala už minule – bola to otázka akej farby je zebra. Ďalšou, veľmi častou otázkou je – prečo stojí plameniak na jednej nohe?
Plameniaky patria medzi najobľúbenejšie operence v našej zoo. Ich krásna farba, zahnutý zobák a elegantná chôdza v kŕdli zaujme aj tých návštevníkov, ktorý inak vtáky veľmi neobľubujú. A ak ich budete chvíľu pozorovať, isto si všimnete, že často stoja na jednej nohe. Ale prečo?
Táto otázka nezaujíma iba nás, ale venovali sa jej aj výskumníci z Ameriky. Prišli s teóriou, že plameniaky takto regulujú svoju telesnú teplotu. Matthew Anderson a Sarah Williams skúmali aj to, či sú plameniaky ľaváci alebo praváci – teda či stoja častejšie na ľavej alebo pravej nohe. Žiaľ, to či je viac pravákov alebo ľavákov nezistili – zvieratá nepreferovali jednu z nôh častejšie. Avšak pri odpočinku si častejšie ukladajú hlavu na jednu stranu častejšie než na druhú.
Stále ale nevieme, prečo stoja na jednej nohe. Kedysi sa verilo, že státie na jednej nohe pomáha zmenšiť únavu nôh, alebo že ide o opatrenie pred predátormi – podľa určitých názorov plameniak rýchlejšie „vyštartuje“ na útek, keď stojí na jednej nohe. Nič z toho sa nepotvrdilo, rovnako ani to, že by lepšie odolávali poveternostným podmienkam – práveže pri státí na jednej nohe musia vyložiť viac energie, aby odolali vetru.
Zaujímavé však je, že plameniaky radšej stoja na jednej nohe keď sú vo vode, než keď sú na súši. A tu už sa dostávame k odpovedi. Zabraňujú tak veľkému úniku tepla. Voda z tela odoberá viac telesného tepla, takže keby vo vode stáli na oboch nohách, strácali by ho priveľa. Nohy tiež striedajú, aby sa jedna z nich enormne neprechladila.
Takto podobne sa chovajú aj iné druhy vtákov, ako bociany alebo kačice. Overiť si túto teóriu môžete na našej skupine plameniakov čilských, ktorých nájdete hneď za pavilónom primátov.
Simona Kubičková
Zdroj: news.bbc.co.uk
Foto: Simona Kubičková
apr 12, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Sú návštevníci, ktorí si poctivo prejdú celú zoo v snahe vidieť čo najviac zvierat. Niektorí vyjdú po pavilón slonov, a pred ďalšou cestou ich odradí trasa smerujúca do kopca. To je však veľká chyba, lebo v „hornej časti“ našej zoo sa skrývajú zaujímavé zvieracie druhy.
Jednou z tých, ktorá určite zaujme váš zrak je antilopa vraná. Vo výbehu môžete vidieť skupinku, ktorá pozostáva zo samca Ebena a niekoľkých samíc. Už na prvý pohľad zistíte, ktorý je Eben. Ako napovedá meno tejto antilopy je vraný – čiže čierny. Na rozdiel od neho sú samice hnedé. Aj samec aj samice majú biele brucho a „masku“ na tvári. Rovnako obe pohlavia majú oblúkovito zahnuté rohy. Najväčšie jedince môžu vážiť až 270 kilogramov. Priemerne sa dožívajú 18 rokov.
Táto nádherná antilopa je nielen krásna, ale aj bojovná. Obýva lesnaté a krovinaté savany južnej a východnej Afriky. Bojujú medzi sebou – samce si kľaknú na predné nohy, toto je pre nich úplne typická póza. Svoju silu vedia využiť nielen pri vzájomných súbojoch, ale neboja sa postaviť aj levovi, pokiaľ sú ním ohrozené. Ako zbraň používajú svoje silné rohy. Okrem toho vedia aj veľmi rýchlo utekať, až 57 kilometrov za hodinu.
Žijú v skupinkách, ktoré vedie jeden samec, mladé samce zo stáda musia časom odísť, samice zostávajú. Sú aktívne hlavne skoro ráno, a potom pred zotmením, počas horúceho poludnia oddychujú v tieni. Zdržiavajú sa vždy v blízkosti napájadiel a nikdy od nich nechodia príliš ďaleko, aj keď si hľadajú potravu.
V našej zoo môžete aktuálne vidieť aj jedno mláďa – samicu Fionu, ktorá sa narodila na konci januára. Preto neváhajte, a vyjdite cestou hore k antilopám. Ak budete mať šťastie, zazriete aj mladú antilopu vranú, ako si užíva slnečné lúče. A ak by náhodou bola schovaná – nezúfajte, cestou môžete vidieť mnoho iných, nemenej zaujímavých druhov.
Simona Kubičková
Foto: Simona Kubičková
[image_options image_id=“14752″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
apr 9, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Vonku je jar, čomu jasné svedčí nielen teplejšie počasie, kvitnúce kvety a rašiace stromy, ale aj príchod mláďat. A práve s nimi sa spája jeden problém, ktorý by ste problémom pravdepodobne nenazvali.
Sú to takzvaní „záchrancovia“. Takzvaní preto, lebo svojou pomocou urobia viac škody než úžitku. Patria sem všetci, ktorí v dobrej viere pri nájdení mláďaťa ho okamžite zoberú a odnesú ho v horšom prípade domov, v lepšom do rehabilitačnej stanice. Ale ani to druhé nie je ideálne.
Úplne najlepšie je nechať mláďa tam, kde sme ho našli. Aj keď sa nám na prvý pohľad môže zdať opustené, nebýva to tak. Jeho rodičia pravdepodobne len išli hľadať potravu a vrátia sa. Preto, ak uvidíte osamotené mláďatá zajacov alebo srniek, nebojte sa o ne. Iba čakajú na rodičov. Pomoc by potrebovali, len ak by boli viditeľne zranené, alebo zapadnuté v mieste odkiaľ sa nevedia dostať bez pomoci.
Malé veveričky, ježkovia alebo aj kuny ak sú vo svojom brlohu, tiež nepotrebujú pomôcť. Odborníka by sme k nim mali zavolať vtedy, ak ich domov bol viditeľne zničený (napríklad silnou búrkou, alebo pri výrube stromov).
Osobitnou kapitolou sú mláďatá vtákov. Často sa stáva, že si ľudia myslia, že potrebujú pomoc, pretože sú mimo hniezda. Treba si však uvedomiť, že mláďa sa už môže učiť lietať (ak je operené), ale keďže im to ešte nejde tak posedávajú na zemi, alebo kríkoch. Netreba si robiť starosti, aj tu si ich rodičia nájdu. Ak by ste videli mláďa spadnuté napríklad v jame, je možné ho opatrne zdvihnúť a vyložiť do hniezda (ak ho vidíme) alebo na blízky konár (do 10 metrov od miesta, kde sme ho našli, aby sa k nemu dostali jeho rodičia).
Je dôležité si zapamätať, že pomáhame len vtedy, ak je mláďa viditeľne zranené, v ohrození života (napríklad je na vozovke), alebo je zapadnuté. V každom prípade je najlepšie zavolať na pomoc odborníkov – pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR, podľa príslušného územia. Oni vedia, ako sa správne o mláďa postarať. Keby si ho zoberieme domov my, nielenže mláďa bez odbornej starostlivosti často neprežije, ale môžeme sa dopustiť aj neúmyselného pytliactva.
Preto – pomáhajme správne a nechajme odbornú prácu na ľudí, ktorí majú roky praxe a odborných skúseností.
Simona Kubičková
Foto: Simona Kubičková
apr 5, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Totálny výpadok dodávky elektriny – alebo anglickým slovom blackout. Ide o prerušenie dodávky elektrickej energie, či už z dôvodu poruchy v elektrárni, alebo pre zlyhanie prenosovej sústavy. Čo s tým však majú veveričky?
Nie je známe prečo, ale veveričky sú fascinované elektrickým vedením. Veveričky ohrýzajú izoláciu káblov, až kým nevznikne skrat. Napríklad v meste Austin (v americkom štáte Texas) zavinia veveričky asi 300 výpadkov elektrickej siete ročne – ide o tak veľký problém, že mesto ročne vynaloží cez stotisíc eur ročne na boj proti veveričkám. V spojených štátoch sú veveričky zodpovedné za tisíce blackoutov – to je častejšie než zavinenie bleskami.
Ak si tieto šikovné „elektrikárky“ chcete pozrieť zblízka, príďte k nám do zoo. Pozorovať môžete veveričky, ktoré hľadajú oriešky voľne v areáli, ale aj nádherne sfarbené veverice červenoboké z Kostariky. Naše veveričky zatiaľ žiaden blackout nespôsobili a dúfame, že im to ani nenapadne.
Simona Kubičková
Zdroj: blog.publicpower.org
Foto: Andrea Klasová
apr 2, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Mohlo sa stať, že ste si ho ani nevšimli. Reč je o impozantnom obyvateľovi našej zoo – kazuárovi veľkoprilbom. Jeho výbeh sa nachádza po ľavej strane pred klenbou, ktorou sa prechádza k Viváriu. Tam si väčšinou nenápadne hrdo vykračuje buď samec, alebo o čosi menšia samica. Keď vyjdete po cestičke miernym briežkom, aby ste sa na nich pozreli, určite neoľutujete.
Tento veľký nelietavý vták obýva husté tropické dažďové lesy na Novej Guinei a na severe Austrálie. Do očí vám okamžite udrie jeho kostená prilbica (odtiaľ aj názov veľkoprilbý) a pestrofarebná koža na hlave, krku a kožných záhyboch na krku. Zaujímavé je, že presná funkcia jeho „prilby“ nie je známa. Podľa vedcov môže ísť o znak dominancie či veku – raste s vekom, našli sa aj názory, že pomáha počuť nízke vibračné zvuky vydávané inými kazuármi, alebo že ide o ochranu hlavy, keď sa kazuár prediera hustým porastom.
Kazuár môže byť vysoký až 170 cm, a vážiť do 65 kg. Má zavalitú postavu a silné nohy, na ktorých majú veľmi ostrý pazúr. Ich kopnutie môže byť preto pre človeka smrteľne nebezpečné.
Napriek strašidelnej povesti ide o pomerne plachého vtáka. Žije skryto a samotársky, výnimkou je obdobie hniezdenia. Jeho teritórium môže byť veľké až 5 km². Pred párením vydáva samec hlboké dunivé zvuky, ktorými láka samicu. Kazuár si pochutná predovšetkým na ovocných plodoch, jedálniček si spestrí hmyzom, drobnými stavovcami či zdochlinami.
Kazuára veľkoprilbého v našej zoo chováme od roku 1999. Samec, ktorého tu máme je historicky prvým úspešne odchovaným mláďaťom kazuára v českých a slovenských zoo, a pochádza zo Zoo Praha. Samica k nám prišla ku koncu roka 2017 belgickej Zoo Planckendael.
V prírode kazuárov ohrozuje hlavne ničenie životného prostredia a lov domácim obyvateľstvom, preto kazuár patrí podľa IUCN do kategórie zraniteľných druhov.
Simona Kubičková
Foto: Simona Kubičková
[image_options image_id=“14725″ align=“center“ overlay=“dottoro_gallery“]
[/image_options]
mar 29, 2019 | Novinky, Zaujímavosti
Je možné, že sviňuchu kalifornskú ani nepoznáte. Čoskoro sa však pravdepodobne zapíše do histórie, avšak nie práve pozitívne. Tomuto morskému cicavcovi hrozí skoré vyhynutie. Vedci predpovedajú, že tento krásny morský tvor zmizne z našej planéty definitívne do júna tohto roku.
Sviňucha kalifornská patrí k najmenším morským cicavcom. V španielčine je jej meno vaquita marina – v preklade morská kravička. Je veľmi zriedkavá, nachádza sa výlučne v Kalifornskom zálive. V súčasnej dobe podľa vedcov tu žije posledných 22 jedincov, a preto odhadujú, že už o tri mesiace vyhynie úplne.
Tento druh dorastá do dĺžky 150 centimetrov, a dožíva sa do 20 rokov. Typickou sú pre nich „čierne pery“, ktoré im dávajú usmiaty výzor. Pre tento svoj záhadný úsmev ich niekedy nazývajú aj morská Mona Lisa.
A čo je príčinou ich hroziaceho skorého vymiznutia? Dôležitou súčasťou potravy týchto sviňúch je vzácny druh morských rýb – Totoaba macdonaldi. Tieto ryby sú nadmerne lovené pre ich plávací mechúr, ktorý je v Číne považovaný za pochúťku. Často sa preto stávajú aj obeťou pytliakov, ktorí v nich vidia možnosť zárobku. Okrem toho pri love týchto rýb sa do nastražených sietí často zamotajú aj sviňuchy a uhynú.
Mexická vláda sa teraz rozhodla zachrániť sviňuchy tým, že zastaví pytliakov, aby zabili zostávajúce ryby Totoaba macdonaldi, a taktiež bude odoberať siete z oceánu. Otázka je, či pre tento nádherný druh morského cicavca nie je neskoro.
Simona Kubičková
Zdroj a foto: powerfulmind.co
