Národná zoo Bojnice sa môže pýšiť premiérovým odchovom stromárky bielohlavej

Národná zoo Bojnice sa môže pýšiť premiérovým odchovom stromárky bielohlavej

Začiatkom mesiaca august zavládla na úseku vtáctva v Národnej zoo Bojnice radosť. Vyliahli sa tam totiž mláďatá exotického druhu kačice, ktorá nesie názov stromárka bielohlavá.

V bojnickej zoologickej záhrade ide vôbec o historicky prvý odchov tohto druhu. V chove stromárky bielohlavej ale nejde o novinku, prvé jedince boli do Bojníc priivezené v roku 2016 z ostravskej zoologickej záhrady. Za bránami Národnej zoo Bojnice sa im od príchodu veľmi darí a práve úspešný premiérový odchov je toho jasným dôkazom.

Stromárka bielohlavá je malý predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Žije a hniezdi na území subsaharskej Afriky a vo veľkej časti Južnej Ameriky. Okrem svojho najtradičnejšieho názvu stromárka bielohlavá ju poznáme i pod ďalšími pomenovaniami, ako napríklad stromárka bielohrdlá, kačica vdova, stromárka vdovská, či stromárka bielochrbtá. Ako všetky stromárky má aj stromárka bielohlavá dlhý krk a končatiny, čo jej dáva skôr husí vzhľad. Od ostatných kačíc je ľahko rozoznateľná sfarbením hlavy a krku. Na zadnej časti hlavy prevláda čierna a rovnako tak z vonkajšej strany má čierny krk. Sfarbenie tela je prevažne orieškovo hnedé s čiernym chvostom a perami na letkách. Čierny je aj zobák a oči má sfarbené do hneda. Neoperená časť nôh je modrá s čiernymi znakmi. Ide o jedinečného vtáka, ktorý púta pozornosť už na prvý pohľad.

Stromárky bielohlavé budú môcť naši návštevníci vidieť v spoločnom výbehu s plameniakmi, čiže v okolí jazierka, kde má vtáctvo priestranný a krásne upravený výbeh. Mláďatká by sa mali v expozičnej časti objaviť už čoskoro.

Publikované 30.08.2022

 

V rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice sme opäť pomáhali

V rehabilitačnej stanici Národnej zoo Bojnice sme opäť pomáhali

Do rehabilitačnej stanice pri Národnej zoologickej záhrade Bojnice sme prijali trojicu mláďat ježa bledého. Pohybovali sa v jednej zo záhrad rodinného domu v Prievidzi. Majiteľka domu ježov spozorovala dávnejšie a dlhšiu dobu ich pod svojimi oknami sledovala. Jej pozornosti neuniklo, že sa v blízkosti mláďat ani raz neobjavil dospelý jedinec a vyhodnotila, že mláďatká budú potrebovať pomoc. Ich matka pravdepodobne uhynula pod kolesami automobilu, alebo iným cudzím zavinením, pretože u týchto hmyzožravcov je prakticky nevídané, aby dospelý jedinec svoje mláďatá opustil.

Duchaprítomnosť Prievidžanky zachránila dvojici mláďat život. Rozhodla sa kontaktovať Národnú zoo v Bojniciach, aby oznámila vyššie uvedenú skutočnosť. Zoológovia z bojnickej zoologickej záhrady ježkov prevzali a následne im zabezpečili základné veterinárne ošetrenie. V súčasnosti sú mimo ohrozenia života, sú v skvelej kondícii a keď nadíde ten správny čas, budú vypustené tam kam patria, teda do voľnej prírody.

Pozreli sme sa na ježa bledého bližšie

Charakteristickým črtom ježa bledého, ktorý sa nazýva aj jež jež východnýjež východoeurópsky, alebo jež svetlý sú pichliače, inak nazývané i ostne. Jež bledý patrí medzi malé živočíchy s dĺžkou tela 15 až 32 cm. Jeho hmotnosť závisí hlavne od sezóny. V zime môže dosiahnuť až 2 kg, ale na konci zimného spánku má už len necelých 400g. Na chrbte má 5 000 až 7 000 ostňov s dĺžkou dva, až tri centimetre. V prípade nebezpečenstva alebo pádu sa ježko stiahne do klbka, a tým si chráni zvyšok tela. Ostne tlmia náraz a zároveň ho chránia pred predátormi. Končatiny má krátke a vzadu robustné. Charakteristické sú veľké oči s tmavou srsťou okolo a široké uši, vďaka ktorým má výborný sluch. Nosom otáča aj na strany a má skvelý čuch, keďže práve ten mu pomáha v noci nájsť potravu. Rád sa usádza v blízkosti ľudí v záhradách, sadoch, parkoch, na okraji polí a lesov. Skrýva sa v zemi, alebo medzi koreňmi vývratov a tiež v hustom poraste. Ako úkryt mu môže poslúžiť drevená debna s otvorom, alebo kus rúry a jednoduchá kopa konárov zasypaná opadanými listami, v ktorých si môže vytvoriť hniezdo. Ježko je aj veľmi dobrým plavcom.

Nielen užitočné, ale i rozprávkové zvieratko

Jež bledý patrí nie len k užitočným, ale i veľmi obľúbeným druhom zvierat. Častokrát sa objavuje v animovaných rozprávkach, či na obrázkoch detských omaľovánok a medzi deťmi je najviac typický nosením jabĺk na svojich pichliačoch. Ide samozrejme o mýtus, no uverili mu aj mnohí dospelí. V skutočnosti sa môže jablko ocitnúť na chrbte ježka, iba po páde zo stromu. Napriek tomu, že túto ilúziu deťom neberieme, v ich neskoršom veku je dôležité uvádzať „rozprávkový výmysel“ na správnu mieru.

Publikované 30.08.2022

 

Bodku za „Náučným letom“ dajú Mýty o netopieroch!

Bodku za „Náučným letom“ dajú Mýty o netopieroch!

 

 

Každý z nás sa v živote stretol s poverami, ktoré sa spájajú s netopiermi. Pre mnohých z nás predstavuje netopier nebezpečenstvo a ľudia sú pred týmto okrídlencom ostražití. Je ale naozaj dôvod na akékoľvek obavy? O tom, že pravda je úplne iná Vás presvedčíme v poslednom edukačnom stánku „Náučného leta.

Aj dnes nás nájdete v blízkosti pavilónu slonov. Budeme tam pre Vás od 10:00 – 14:00 hod.

Viac info o Náučnom lete 2022 TU 

Témou predposlednej augustovej zastávky „Náučného leta“ boli včely!

Témou predposlednej augustovej zastávky „Náučného leta“ boli včely!

V piatok, 26. augusta sme sa v našom tradičnom edukačnom stánku zamerali na včely. Tému sme nazvali „Usilovný ako včielka“ a práve usilovnosť je najvýstižnejšou charakteristickou črtou tohto blanokrídleho hmyzu.

Naši návštevníci sa dozvedeli, že z roka na rok je včiel menej a pozreli sme sa na hlavné príčiny, prečo je tomu tak. Pre ich ochranu ľudia nevyvíjajú dostatok úsilia neuvedomujúc si, že od ich prežitia je závislý aj život človeka. Edukácia v tomto smere je veľmi slabá a preto sa snažíme vštepovať do povedomia širšej verejnosti dôležité informácie týkajúce sa včiel.

V edukačnom stánku sme sa zamerali na celoročný životný cyklus včely. Prezradili sme, že bez existencie včiel by sa narušil celý ekosystém či existencia človeka. Ide predsa o najekologickejšie tvory našej planéty. Nebyť nich, vyhynulo by približne dvadsaťtisíc rastlinných druhov, ktoré by sa nedokázali rozmnožovať. Príroda by sa zmenila tak enormne, že ľudstvo by túto zmenu nemuselo prežiť. Narušil by sa celý potravinový reťazec a my by sme nemali dostatok potravín. Včely, ako najvýznamnejšie opeľovače majú v prírode dôležité úlohy. Pri snahe o ochranu biodiverzity ich človek nikdy nemôže umelo nahradiť. Podľa výskumov, až 75% druhov plodín a 90% druhov kvitnúcich rastlín závisí práve od opeľovačov, ktorými je práve domestikovaný druh včely medonosnej.

U dospelých návštevníkov sme vďaka tejto edukácii vyvolali veľký záujem o zmenu svojho postoja voči prírode a tým menším sme sa snažili priblížiť vyššie spomínané fakty hravou formou. Ani tentoraz nechýbali origami, obrázky, omaľovánky a iné edukačno-zábavné materiály. Pri našom stánku sa pristavili desiatky návštevníkov, ktorí odchádzali vďační za nové a dôležité poznatky.

Piatková zastávka opäť naplnila svoj cieľ a pred nami je už iba jediná téma „Náučného leta.“ V posledný augustový utorok sa pozrieme na mýty o netopieroch. Touto témou dáme bodku za „Náučným letom 2022.“

 

V jednej z posledných zastávok Náučného leta 2022 sme sa učili pomáhať

V jednej z posledných zastávok Náučného leta 2022 sme sa učili pomáhať

V jednej z posledných zastávok „Náučného leta 2022“ sme sa venovali pomoci živočíchom vo voľnej prírode. S návštevníkmi sme sa porozprávali o nežiadúcich zásahoch človeka do prírody.

Pomáhame správne?

Človek častokrát v dobrom duchu a v snahe pomôcť, nevedomky spôsobí voľne žijúcim zvieratám nemalé problémy. Nie všetky zvieratá a v prvom rade nie vždy, našu pomoc potrebujú. Preto je edukácia v tejto problematike nesmierne dôležitá. Predtým, ako vstúpime do prírody, musíme ovládať niekoľko základných a zároveň dôležitých faktov, ktorými by sme sa mali pri potulkách prírodou držať. A práve o tom bol jeden z posledných edukačných stánkov tohtoročného Náučného leta.

(Ne)pomáhajme!

Hranie sa na záchranárov, môže vyjsť prírodu veľmi draho. Určite sa už každý z Vás pri prechádzke prírodou ocitol v situácii, kedy bol svedkom spadnutého vtáčieho hniezda, v ktorom boli mláďatá, alebo ste sa ocitli zoči voči mladému srncovi, srne, či inej divej zvery. Väčšina z nás vyhodnotí takéto situácie veľmi zle a v rámci „záchranárskych prác“ postupuje nesprávne. V snahe pomôcť, môžeme urobiť viac škody, ako úžitku. Neodborným zásahom, doslova ukradneme matke mláďa a už nikdy ich nik nespojí. Výrazne tým zasahujeme do ich prirodzenej biodiverzity. Človek tak môže aj napriek snahe pomáhať, odsúdiť zviera na doživotný pobyt v zajatí, ba dokonca na úhyn.

Čo by sme mali vedieť!

Osamotené mláďatá nie sú opustené, ich matka sa spravidla nachádza niekde na blízku. Čím dlhšie sa budeme pri takomto mláďati zdržiavať, tým dlhšie zostane bez svojej matky. Tá sa k nemu počas našej prítomnosti nikdy nepriblíži.

V prvej tohtotýždňovej zastávke sme sa v rámci edukácie venovali týmto pravidlám:

-v prípade, že nájdete akékoľvek mláďa, ktoré nie je viditeľne a vážne zranené, resp. zakliesnené  a uväznené, je najlepším riešením nechať ho tam, kde sme ho našli,

-aj keď mláďa vyzerá osirelo, čaká len na svoju matku, ktorá išla hľadať potravu. Ide najmä o osamotené mláďatá zajacov, alebo srniek,

-pokiaľ sú malé veveričky, ježkovia či kuny vo svojom brlohu, tiež nepotrebujú pomôcť. Odborníka by sme k nim mali zavolať vtedy, ak ich domov bol viditeľne zničený (napríklad silnou búrkou, alebo pri výrube stromov).