Medzinárodný deň vtáctva

Medzinárodný deň vtáctva

Ako sa správať pri náleze zraneného vtáka

Ako správne postupovať:

Všetky prirodzene vyskytujúce sa vtáky na našom území sú chránené, preto je potrebné dodržiavať zákonom stanovené postupy.

V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu. Zisťujeme či má vták viditeľné poranenia, neprirodzené držanie tela, stratil z určitého dôvodu prirodzenú plachosť, alebo či je to mláďa. Po náleze raneného jedinca je potrebné neodkladne kontaktovať orgán ochrany prírody.

Na Slovensku sú to krajské a obvodné úrady životného prostredia. Pre odbornú konzultáciu o postupe a akejkoľvek manipulácii potrebnej pri záchrane vtáka sa obráťte na:

Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ŠOP SRwww.sopsr.sk), alebo mimovládne organizácie

Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS – http://www.vtaky.sk) alebo

Ochranu dravcov na Slovensku (RPS – http://www.dravce.sk).

Pracovníci kompetentných organizácií ochotne poskytnú informácie potrebné pre vyhodnotenie situácie, odporučia vhodný postup. V prípade potreby podľa možností sami pomôžu, prevezmú raneného vtáka a poskytnú mu potrebnú starostlivosť.

Kontaktovanie kompetentných orgánov v žiadnom prípade nesmieme za žiadnych okolností vynechať, pretože by sme sa mohli dostať do rozporu so zákonom.

V prípade, že je zo situácie jasné, že vták by bez potrebnej odbornej pomoci neprežil a odporučia to aj kompetentné osoby, je možné ho vziať a poskytnúť mu prvú pomoc. Mať ho doma je možné len na dobu nevyhnutnú a podľa možnosti čo najkratšiu, aby sa jedinec čím skôr mohol vrátiť do prírody. Je potrebné si uvedomiť, že môže mať niekde mláďatá, ktoré na neho čakajú a bez rodiča dlho neprežijú. Ranený vták môže byť agresívny a pri samotnom odchyte sa bude brániť. Musíme byť veľmi opatrní, aby nás nezranil ostrými pazúrmi alebo zobákom. Pri odchyte môžeme na zraneného jedinca hodiť časť oblečenia, napr. bundu. Vtáka po prinesení domov je najlepšie umiestniť do škatule, do ktorej spravíme dierky pre umožnenie prístupu vzduchu a uložíme ho na pokojné miesto, kde môže odpočívať. V prípade, že je vták pomerne vitálny je možné mu poskytnúť vhodnú stravu. Ak je však apatický, zoslabnutý je potrebné vyhľadať čo najskôr odbornú pomoc a kŕmenie nie je odporúčané, pretože po nakŕmení by v dôsledku dehydratácie pravdepodobne uhynul.

V prípade, že nájdeme opustené mláďa vo väčšine prípadov nie je potrebné poskytovanie žiadnej pomoci. Rodičia sa pravdepodobne čoskoro vrátia a postarajú sa o mláďa sami. Mláďa môžeme z bezpečnej vzdialenosti pozorovať a len v prípade, že sa rodičia dlhodobejšie nevracajú je potrebné uvažovať o pomoci. Ak si však nie sme istí, či jedinec pomoc potrebuje alebo nie opäť je najvhodnejšie konzultovať situáciu s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky.

Slovenská ZOO Lympiáda 2020

Dnes sme odštartovali registráciu na 4. ročník celonárodnej zoologickej súťaže Slovenská ZOO Lympiáda 2020, ktorá potrvá od dnes až do polnoci 31.3. 2020

Prihlasovanie TU: https://zoo-lympiada.sk/2020-4-rocnik/

VIAC O PROJEKTE:

Organizátormi projektu Slovenská ZOO Lympiáda sú Národná Zoo Bojnice, BBSK – Knižnica Jána Kollára v Kremnici a OZ Kremnické vrchy. Spoluorganizátormi sú Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, Slovenská zoologická spoločnosť pri SAV a Slovenská agentúra životného prostredia. Súťaží sa v štyroch kategóriách: materské školy, I. stupeň ZŠ, II. stupeň ZŠ a stredné školy. Odbornými garantmi súťaže sú od jej vzniku Andrea Klasová vedúca oddelenia marketingu a propagácie Národnej Zoo Bojnice a Jaroslav Slašťan, hovorca NZOO Bojnice. Cieľom organizátorov bolo a naďalej bude vytvárať projekt, ktorý bude mať tradíciu a dobré referencie. Slovenská ZOO Lympiáda je prvá súťaž svojho druhu na Slovensku, ktorá má za cieľ netradičným spôsobom nájsť v radoch detí, žiakov a študentov najlepších mladých zoológov na Slovensku. Každý ročník súťaže je náročný, ale zaujímavý. Súťažné otázky organizačný tím každoročne zbiera priamo v teréne, teda nejde o žiadne testy, teóriu či poznatky zo školských lavíc. Súťažiaci sa  musia popasovať s rôznymi, ale skutočnými znakmi, prejavmi a zvukmi divo žijúcich zvierat. Tieto veci sa však deti v škole nemôžu naučiť, preto organizátori zvolili formu dobrovoľných prednášok, ktoré súťažiaci môžu každoročne pred súťažou absolvovať, aby získali minimálnu prax a aspoň základné poznatky zo sveta zvierat.

Do 1. ročníka sa v roku 2017 zapojilo 209 žiakov zo 61 slovenských škôl. Cez 34 okresov boli zastúpené všetky samosprávne kraje. Do 2.ročníka tohto výnimočného podujatia sa v roku 2018 prihlásilo 156 súťažiacich a  v minuloročnom treťom ročníku podujatia organizátori privítali 30.mája 2019 v Národnej ZOO Bojnice 180 súťažiacich, ich rodičov, pedagógov, súrodencov a fanúšikov z celého Slovenska.

Myšlienka projektu Slovenská ZOO Lympiáda si získala priazeň a spoluprácu mnohých partnerov, ktorí ocenili inovatívny prístup, kreatívne myslenie autorov projektu, okruhy súťažných tém a ich spracovanie. Hlavným cieľom súťaže je oceniť a vyzdvihnúť najlepších zoológov z radov materských, základných a stredných škôl. Poslaním súťaže je zvýšiť záujem detí, žiakov a študentov slovenských škôl o zoológiu, ekológiu a ich environmentálne povedomie. Súčasne má súťaž prispieť k zlepšeniu informovanosti a angažovanosti v otázkach životného prostredia a k zvýšeniu environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami.

Všetci súťažiaci vo všetkých ročníkoch preukázali veľké odhodlanie a chuť vyhrať. Organizátori každoročne pripravujú pre víťazov zaujímavé a hodnotné ceny, absolútny víťaz získa putovný pohár a už tradične horský bicykel. Každý súťažiaci si domov odnáša tašku s pozornosťami od našich partnerov a sponzorov – rôznych inštitúcií, firiem a organizácií, ktoré každoročne podporujú túto zaujímavú akciu a ktorým sme za ich podporu a pomoc veľmi vďační.

Fotografie 3 ročníka súťaže, rok 2019. Foto: Jaroslav Vlčko

Zachovanie všetkých foriem života na Zemi

Národná zoo Bojnice si 3. marca  pripomína Svetový deň zachovania všetkých foriem života na Zemi. Pripomeňte si ho spolu s nami.

Životné prostredie je spoločným priestorom, ktorý je k dispozícii všetkým ľuďom. Každý živý organizmus na svete má svoje nezastupiteľné miesto a opodstatnenie, preto sa musíme naučiť žiť v súlade s prírodou, s jej odvekými pravidlami, schémami a s jej vlastným “časovým strojom”. A viac si uvedomiť skutočnú hodnotu a nenahraditeľnosť životného prostredia. Pretože svet, ktorý nám bol daný, nemáme právo ničiť, ale máme povinnosť ho ochraňovať. Každých dvadsať minút vyhynie na Zemi jeden živočíšny druh a rýchlosť tohto procesu sa neustále zvyšuje. Vymieranie rastlinných a živočíšnych druhov sa deje šialeným tempom, svojim nezodpovedným správaním znižujeme plochu prírodných ekosystémov, ktoré sa vyvíjali milióny rokov a tým prudko znižujeme biodiverzitu. Pritom od prežitia rastlín a živočíchov závisí aj naše prežitie. Neuvedomujeme si, že svojou činnosťou negatívne a nezvratne meníme podmienky života na Zemi.

Každý z nás má veľkú zodpovednosť, pretože mnohé naše konanie má obrovský vplyv na životné prostredie a každé bezohľadné ničenie foriem života na Zemi je previnením sa voči sebe i spoločnosti, prítomnosti i budúcnosti.

Žiaľ, naša planéta sa začína stále viac podobať obrovskej kope odpadkov. Príčin ľahostajnosti k stavu a devastácii životného prostredia je viacero. Veľmi negatívne sú dôsledky chemizácie v poľnohospodárstve. Až dve tretiny pesticídov končia vo vodných tokoch. Voda sa tak stala strategickou surovinou a jej hodnota bude zo dňa na deň stúpať. Zvyšujúca sa koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší a s ňou spojené znižovanie kvality životného prostredia, ale aj narastajúca spotreba, plytvanie surovinami, produkcia odpadov a strata rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov, sa stávajú obrovským svetovým problémom. Všetko sú to naliehavé problémy, ktoré nemôžu byť vyriešené v rámci štátov a na ich riešenia je nutná medzinárodná spolupráca.

Viac sa dozviete tu: https://www.wildlifeday.org/

Stávame sa však svedkami neochoty a neschopnosti medzinárodného spoločenstva riešiť mnohé naliehavé environmentálne otázky. Ak by sme si dnes boli vedomí svojich povinností a úloh voči budúcim generáciám, ekologické krízy by sme sa snažili riešiť. Pretože nikto iný to za nás nespraví. A tiež preto, že sme ich pôvodcami.

Text: Jaroslav Slašťan