EAZA kampaň 2020-2021 pod názvom WHICH FISH

Oceány pokrývajú približne 70 percent objemu našej planéty a poskytujú zdroje miliónom ľudí. Ľudská činnosť ako je nadmerný rybolov, zlé praktiky rybolovu a znečistené moria, sú hlavnými hrozbami pre oceány.  Aby sme mohli aj naďalej využívať ekosystémové služby a základné potravinové zdroje  musíme preto neodkladne zachovať a správne spravovať populácie rýb, aby sa zabránilo neúmyselným masívnym stratám.

Nová kampaň EAZA sa zaoberá tým, ako komerčne založená ľudská činnosť ovplyvňuje ochranu morských druhov.

Zameriava sa na to, ako fungujú zoologické záhrady a akváriá, a povzbudí účastníkov k skutočným zmenám v ich pracovných postupoch uplatnením už zdieľanej vízie na zjednotené ciele v oblasti riadenia a ochrany morskej biodiverzity.

Kampaň je rozvíjaná v troch hlavných bodoch.

1) Udržateľná ľudská spotreba

2) Udržateľné krmivo pre zvieratá

3) Plánovaním odberu udržateľných vodných druhov

76% svetového rybolovu je vyťažených alebo nadmerne vylovených. Ročne je vyhodených 9,1 milióna ton nežiadúceho vedľajšieho úlovku.

Ak bude  nadmerný rybolov pokračovať do roku 2050 môže rybolov potravín úplne klesnúť.

Je čas začať sa pýtať … Ktoré ryby?

Problematiku kampane  Which fish sme zakomponovali aj do našich výučbových programov v zooškole. Zooškola online  bola venovaná témam podmorských živočíchov  a  v zooškole na diaľku sme vám predstavili jednotlivé oceány v téme: Život v moriach a oceánoch. Priniesli sme vám informácie o faune, flóre, ale aj ekologických hrozbách s ktorými oceány a moria denne zápasia. Jedna online prednáška bola venovaná  predstaveniu Eaza kampane na roky 2020/2021 s názvom Život v moriach a oceánoch: kampaň Witch fish.

 

Spolu s deťmi zo zookrúžkov a táborov sme sa zahrali na detektívov vo viváriu, kde  sme sa venovali problematike ohrozených druhov morských živočíchov a nadmernému rybolovu.

Problematiku migrácie rýb sme poňali aj umelecky a spolu s našim zoo tímom  sme zložili a s deťmi naspievali pieseň, ktorá sa v súťaži Eurofishion song kontest umiestnila na prvom mieste.

V časopise Zebra 1/2020 sme predstavili našim čitateľom EAZA kampaň  na rok 2020/2021 pod názvom Which fish. Kde sa dozvedeli prečo práve táto téma a ako súvisí s problematikou rýb a morských živočíchov.

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovenské a české zoo sa spojili proti masakrom sťahovavých vtákov v Stredomorí

Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.

 Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.

Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.

Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.

Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.

História je plná smutných prípadov

Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…

V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…

Koniec dronta

Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…

Od 2 miliárd k nule

Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…

Je to v našich rukách

Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.

Jaroslav Slašťan

Vtáčia fotosúťaž – VYHODNOTENIE

VYHODNOTENIE

Do súťaže nám zaslalo svoje fotografie veľké množstvo súťažiacich a do užšieho výberu sme nakoniec vybrali 14 z nich. Tú najkrajšiu spomedzi týchto štrnástich vyberala komisia zložená zo zamestnancov našej zoo a nebola to ľahká úloha.  Členom komisie bol a na riadny priebeh výberu výhercu dozeral aj náš pán riaditeľ – Ing. Milan Šovčík. Nakoniec však najviac hlasov získala a teda tou výhernou sa stala fotka od pána Vlada Kašiaka, na ktorej zachytil škorca purpurového. Všetkým, ktorí sa zapojili veľmi pekne ďakujeme a výhercovi srdečne blahoželáme!

 

Zloženie komisie:

Ing. Andrea Klasová, Mgr. Simona Kubičková, Patrik Schnierer, Vladimír Oravec, Tibor Martinec, Bc. Miroslava Kľučárová,  Bc. Michal Sloviak, Libuša Martincová, Ing. Soňa Roháčová, Ing. Andrea Hulátová, Renáta Ondrejovičová, Mária Pánisová, Ing. Alexandra Veselovská, Mgr. Andrea Tonhaiserová, Ing. Milan Šovčík

 

VÝHERNÁ FOTOGRAFIA:

 

Ostatné fotografie, ktoré boli zapojené do užšieho výberu:

 

 

 

 

Vyhlasujeme súťaž o najkrajšiu vtáčiu fotografiu. Ukážte nám v zmysle hesla “OPERENÁ KRÁSA” svoj osobný pohľad na vtáky v našej zoo.

[toggle group=”max1min0″]
[toggle_title]Podmienky súťaže[/toggle_title]
[toggle_content]
• Zaslaním fotografie dáva súťažiaci súhlas k zverejneniu svojej fotografie.

• Organizátor si vyhradzuje právo na archiváciu fotografií a právo reprodukovať a publikovať fotografie s uvedením autora fotografie, bez nároku autora na honorár.

• Súhlasím s poskytnutím osobných údajov Národnej zoologickej záhrade Bojnice v súlade s § 11 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších právnych predpisov a v súlade s nariadením EU 2016/679 na spracovanie mojich osobných údajov na účely zdokumentovania pre uvedenú fotosúťaž a zároveň potvrdzujem, že som sa oboznámil s účelmi spracovania mojich osobných údajov a zároveň mi boli poskytnuté všetky informácie v súlade s § 15 zákona č. 122/2013 Z. z. a nariadenia EU 2016/679.
[/toggle_content]
[/toggle]
[toggle group=”max1min0″]
[toggle_title]Pravidlá súťaže[/toggle_title]
[toggle_content]
• Súťaž je určená pre každého.

• Organizátorom súťaže je Národná zoologická záhrada Bojnice.

• Súťažné fotografie majú zachytávať vtáctvo v Národnej zoologickej záhrade Bojnice – je jedno, či to budú dravce, sovy, spevavce atď. Podmienkou je, aby fotografia vznikla v našej zoo.

• Fotografiu je potrebné zaslať vo veľkosti aspoň 2MB

• Jeden súťažiaci sa môže zapojiť iba s jednou, výučne vlastnou fotografiou.

• Súťaž trvá od 1.9. – 31.10.2018.

• Výber víťaznej fotografie sa uskutoční formou hlasovania komisie, zloženej zo zástupcov zamestnancov Národnej zoo Bojnice. Meno víťaza uverejníme na našej webovej stránke, ako aj na facebookovom profile.

• Hlavnou cenou je víkendový pobyt pre 2 osoby s ubytovaním, ktoré zabezpečí Národná zoo Bojnice a voľný vstup do zoo pre tieto 2 osoby.

• Upozornenie: v rámci pobytu nie je poskytnutá strava! Termín pobytu si výherca bližšie dohodne s našim pracovníkom. Výherca môže čerpať výhru najneskôr do 30.6.2019.

• Organizátor si vyhradzuje právo zrušiť súťaž, neudeliť hlavnú cenu a realizovať iné odôvodnené zmeny, ktoré vyplynú z kvality zaslaných fotografií a ďalších dôležitých skutočností, ktoré môžu mať vplyv na priebeh a výsledok súťaže.

• Organizátor si vyhradzuje právo nezaradiť fotografiu do súťaže v prípade nevhodného obsahu fotografie.
[/toggle_content]
[/toggle]

Zoo kvíz

Otestujte si svoje vedomosti zo sveta zvierat zábavným spôsobom v našom vedomostnom kvíze. Pri každej otázke je len jedna správna odpoveď.

Ďalekohľad do kampane venovali návštevníci z Čiech

V rámci kampane Silent Forest / Umlčaný les sme vyzvali našich návštevníkov, aby sa aj oni aktívne zapojili k pomoci ohrozeným spevavcom v juhovýchodnej Ázii. Jednou z foriem pomoci je aj venovanie ďalekohľadu. Staré (ale funkčné) ďalekohľady zbierame v predajni suvenírov v našej zoo a potom ich cez koordinátorov kampane poskytneme deťom v Ázii. Deti tak budú prostredníctvom výukových programov motivované k rozvoju záujmu o životné prostredie a jeho ochranu. Ďalekohľady venujeme ekologickým centrám po celej Indonézii.

Prispieť do našej zbierky ďalekohľadov sa rozhodla aj p. Jaroslava z Českej republiky. Pricestovala na Slovensko s vnúčatami a v Bojniciach trávia spoločné prázdniny. Keď sa rozhodli pre návštevu zoo, priniesli do našej zbierky ďalekohľad. “Je to pekná myšlienka, že zoo pomáha aj zvieratám v iných krajinách,” povedala. Po odovzdaní ďalekohľadu sa vybrali na prehliadku záhrady, aby mohli obdivovať zvieratá.

Prispejte aj Vy a prineste nám svoj ďalekohľad! Kým ho odovzdáme koordinátori kampane, bude zatiaľ vystavený vo vitríne v predajni suvenírov, kam nazbierané ďalekohľady ukladáme.
Kampaň Silent Forest / Umlčaný les má za cieľ upozorniť na súčasný masívny úbytok a vymieranie vtáčích druhov v tropických dažďových lesoch v juhovýchodnej Ázii. Je to spôsobené stratou ich prirodzeného prostredia, ale predovšetkým nadmerným lovom. Niektoré druhy spevavcov sú pre svoje výnimočné sfarbenie či unikátny spev v masívnych počtoch odchytávane z lesov a predávame na trhoch. Často ide o ilegálny obchod s chránenými a kriticky ohrozenými druhmi.

 

 

Múdra príroda

Rezortní partneri Národnej zoo Bojnice – Slovenská agentúra životného prostredia a Štátna ochrana prírody SR vyhlásili 6. ročník literárnej súťaže Múdra príroda. Súťaž je určená pre žiakov II. stupňa základných škôl a študentov stredných škôl v Slovenskej republike.

Téma súťaže: Zmena či premena?

Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších environmentálnych, sociálnych a hospodárskych hrozieb v súčasnosti. Príroda sa snaží chrániť a podporovať náš každodenný život, je však bezmocná voči našej bezohľadnosti. Dostatočne si totiž stále neuvedomujeme, že čisté životné prostredie je základom pre ľudské zdravie, ale aj našu duševnú pohodu. Preto vyhlasovatelia vyzývajú mladých umelcov, aby vytvorili slovný opis, či humornú príhodu, aké premeny budeme musieť urobiť v našom spôsobe života, aby sme predchádzali katastrofám, ktoré spôsobujú klimatické zmeny.

Cieľ súťaže:

Múdra príroda  je rozvoj environmentálneho cítenia mladých ľudí a budovanie pozitívneho vzťahu k prírode. Jej poslaním je  podporiť literárnu tvorivosť mladých ľudí formou vyjadrení ich vlastných skúseností, pocitov či potrieb vo vzťahu k prírode a tradičnému spôsobu života v krátkom literárnom útvare.  V najbližšej dobe bude vydaný aj  Zborník súťažných prác z minuloročnej súťaže, ktorý bude dostupný aj na webovej stránke Múdrej prírody.

Viac informácii o súťaži:  http://mudrapriroda2018.sazp.sk/