okt 25, 2024 | Aktivity mimo zoo, Aktuálne, Kde sme boli, Medzinárodná spolupráca, Novinky, Rôzne, UCSZOO, Udialo sa
Zoo Hluboká hosťovala v dňoch 16. až 18.10.2024 odborné zasadnutie Technickej komisie UCSZOO (Únie českých a slovenských zoologických záhrad) v rámci, ktorej sa zúčastnili zástupcovia z 11 zoo.
Odborná časť programu bola venovaná prácam, investičným aktivitám a plánom v hosťujúcej zoo a zoo Zlín, využitiu betónových dielcov a nerezových sietí pri výstavbe, nie len v zoo, rôznym bezpečnostným prvkom dôležitým pre prevádzku zoo, ako je systém generálneho kľúča a dopadové a podlahové plochy vyrobené z plastových vláken. V praktickej oblasti bola časť programu bola venovaná praktickej prezentácií rôznej čistiacej a komunálnej techniky.
Súčasťou programu bola tiež návšteva technického zriadenia povodia Vltavy a záchrannej a rehabilitačnej stanice Zoo Hluboká.
Autor článku: Ing. Viera Madajová (koordinátor TK UCSZOO)
apr 25, 2024 | Aktuálne, Kde sme boli, LIFE 2021-2027, Medzinárodná spolupráca, Nezaradené, Novinky, Udialo sa, Záchranné programy
Projekt s názvom Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus) LIFE19 NAT/SK/001069 – LIFE SYSEL, v ktorom je NZOO partnerom významných ochranárskych organizácií zo Slovenska, Česka a Poľska, postúpil v roku 2024 do intenzívnej fázy realizácie. Informácie o projekte sú prístupné na webových stránkach partnerov a na https://broz.sk/projekty/life-sysel/. Predchádzajúce obdobie implementácie daného projektu a navrhované zmeny v rámci realizácie aktivít, boli prebraté na monitorovacom stretnutí partnerov, ktoré sa uskutočnilo v okolí Plešivca v dňoch 23. až 24. apríla 2024. Súčasťou každého monitorovacieho stretnutia sú vždy teréne výjazdy na projektové lokality a tento krát bola tiež predmetom záujmu, nádherná lokalita Kečovské šrapy, ktorá je súčasťou NP Slovenský kras.
Autor článku: Ing. Viera Madajová
okt 23, 2023 | Aktivity mimo zoo, Aktuálne, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Udialo sa
V dňoch 18. až 20.10. 2023 prebiehalo trojdňové pracovné stretnutie Technickej komisie UCSZOO (Únie českých a slovenských zoologických záhrad) v priestoroch Zoologickej a botanickej zahrady města Plzeň, p.o., na ktorom sa zúčastnili zástupcovia z 12 zoo.
Odborná časť pracovného stretnutia bola orientovaná na plány rozvoja Zoo Plzeň a na znižovanie energetickej, personálnej a organizačnej náročnosti prevádzok zoo, tentokrát prostredníctvom udržateľného manažmentu a hospodárenia s vodou a komplexného systému chytrých elektrických ohradníkov na sledovanie ich stavu v reálnom čase z akéhokoľvek miesta.
Súčasťou programu bolo tiež zhromažďovanie a doplnenie informácií k 20 ročnej histórií, aktuálne Technickej komisie ZCSZOO ako aj základných, technických, štatistických údajov o jednotlivých zoo pre verejné účely a budúce rozširovanie štatistických prehľadov v tejto oblasti.
(Zoo Plzeň, provozní náměstek, Ing. Radek Martinec) (spoločnosť: nextdrop s.r.o., František Mach) (spoločnosť: VTN electronics s.r.o., Zdenek Parobek)
Autor: Ing. Viera Madajová
jún 13, 2022 | Aktivity mimo zoo, Aktuálne, LIFE 2021-2027, Medzinárodná spolupráca, Novinky
Každoročné monitorovanie celkovej implementácie projektu s názvom Ochrana sysľa pasienkového (Spermophillus citellus) LIFE19 NAT/SK/001069, prebiehalo opäť za prítomnosti angažovaných zástupcov našej organizácie. NZOO Bojnice je v tomto projekte partnerom významných ochranárskych organizácií zo Slovenska, Česka a Poľska. Viac o projekte si môžete prečítať časti Ochrana prírody – Projekty v zoo.
Monitorovanie postupu realizácie aktivít jednotlivých partnerov prebiehalo, ako je zvykom, priamo v teréne a tentokrát na vybraných lokalitách v západnej časti SR (Boleráz, Chtelnica, Nová Bošáca) a v Poľsku (Kamień Śląski), v termíne od 2.6 do 4.6.2022.
Samotná Implementácia projektu, by mala v rámci NZOO Bojnice, prebiehať riadne, už takmer dva roky. Zložitá situácia okolo COVID-19, ako aj iné externé a interné vplyvy, medzi iným aj riadne personálne určenie, spôsobili, že aktivity projektu neboli realizované tak ako to bolo naplánované. Zástupca zoologického odboru, aj napriek týmto prekážkam, realizoval v minulosti niekoľko terénnych výjazdov, ktoré súviseli aj s týmto projektom. Vzhľadom na nedostatok podkladov, znášala doteraz všetky finančné náklady projektu zoo, prostredníctvom vlastného rozpočtu, preto bola súčasťou tejto monitorovacej misie aj diskusia o možných zmenách, ktoré by mohli v budúcnosti prispieť k progresu v jeho realizácií.
Významným prínosom pre zoo, bude okrem iného, vybudovanie a zabezpečenie dôstojných priestorov pre zhromažďovanie materiálov, informácií, podkladov a výsledkov jednotlivých, doteraz roztrúsených výskumných aktivít organizácie. Vzhľadom na to, že tento projekt je vlastne odborným pokračovaním predchádzajúceho menšieho projektu s názvom Sysli pro krajinu, krajina pro sysly (NFP304021D154), je prirodzené, že základným vstupným kapitálom sú výsledky oboch týchto projektov. O uvedených skutočnostiach, ako aj o ďalších možnostiach, spôsobe a podmienkach zabezpečenia, tak komplexného výstupu, dvoch samostatných, ale nadväzujúcich výskumných aktivít, bolo diskutované na pracovnom stretnutí v priestoroch Technickej univerzity vo Zvolene.
Monitorovanie postupu aktivít projektu v teréne: Boleráz, Chtelnica, Nová Bošáca (SR) Kamień Śląski (Poľsko)
Pracovné stretnutie TU Zvolen, 8.6.2022.
Autor článku: Ing. Viera Madajová
jan 22, 2020 | Aktuálne, EAZA, EAZA, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky
Oceány pokrývajú približne 70 percent objemu našej planéty a poskytujú zdroje miliónom ľudí. Ľudská činnosť ako je nadmerný rybolov, zlé praktiky rybolovu a znečistené moria, sú hlavnými hrozbami pre oceány. Aby sme mohli aj naďalej využívať ekosystémové služby a základné potravinové zdroje musíme preto neodkladne zachovať a správne spravovať populácie rýb, aby sa zabránilo neúmyselným masívnym stratám.
Nová kampaň EAZA sa zaoberá tým, ako komerčne založená ľudská činnosť ovplyvňuje ochranu morských druhov.
Zameriava sa na to, ako fungujú zoologické záhrady a akváriá, a povzbudí účastníkov k skutočným zmenám v ich pracovných postupoch uplatnením už zdieľanej vízie na zjednotené ciele v oblasti riadenia a ochrany morskej biodiverzity.
Kampaň je rozvíjaná v troch hlavných bodoch.
1) Udržateľná ľudská spotreba
2) Udržateľné krmivo pre zvieratá
3) Plánovaním odberu udržateľných vodných druhov
76% svetového rybolovu je vyťažených alebo nadmerne vylovených. Ročne je vyhodených 9,1 milióna ton nežiadúceho vedľajšieho úlovku.
Ak bude nadmerný rybolov pokračovať do roku 2050 môže rybolov potravín úplne klesnúť.
Je čas začať sa pýtať … Ktoré ryby?
Problematiku kampane Which fish sme zakomponovali aj do našich výučbových programov v zooškole. Zooškola online bola venovaná témam podmorských živočíchov a v zooškole na diaľku sme vám predstavili jednotlivé oceány v téme: Život v moriach a oceánoch. Priniesli sme vám informácie o faune, flóre, ale aj ekologických hrozbách s ktorými oceány a moria denne zápasia. Jedna online prednáška bola venovaná predstaveniu Eaza kampane na roky 2020/2021 s názvom Život v moriach a oceánoch: kampaň Witch fish.
Spolu s deťmi zo zookrúžkov a táborov sme sa zahrali na detektívov vo viváriu, kde sme sa venovali problematike ohrozených druhov morských živočíchov a nadmernému rybolovu.
Problematiku migrácie rýb sme poňali aj umelecky a spolu s našim zoo tímom sme zložili a s deťmi naspievali pieseň, ktorá sa v súťaži Eurofishion song kontest umiestnila na prvom mieste.
V časopise Zebra 1/2020 sme predstavili našim čitateľom EAZA kampaň na rok 2020/2021 pod názvom Which fish. Kde sa dozvedeli prečo práve táto téma a ako súvisí s problematikou rýb a morských živočíchov.
júl 12, 2019 | Aktuálne, Kampane, Medzinárodná spolupráca, Novinky, UCSZOO, Zaujímavosti
Každý rok miznú tisíce rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré už nebudeme môcť nikdy poznať a ktoré naše deti už neuvidia, pretože sa navždy stratili. Veľká väčšina vyhynie pre príčiny, ktoré sú spojené s nejakou ľudskou činnosťou.
Za väčšinu hrozieb pre vtáky je zodpovedný človek a jeho činnosť. Medzinárodná organizácia na ochranu vtáctva BirdLife International, ktorá je všeobecne uznávaná ako svetový líder v ochrane vtákov odhaduje, že len v Stredomorí je každoročne nelegálne zabitých 25 miliónov sťahovavých vtákov, ktoré Stredomorím prelietajú do a zo svojich hniezdisk. Na túto skutočnosť sa rozhodla upozorniť verejnosť Únia českých a slovenských zoologických záhrad (UCSZOO). V metropolách oboch krajín preto umiestnila bilboardy, ktoré tento problém vizuálne ilustrujú.
Zoologické záhrady patria na celom svete k obľúbeným kultúrno-výchovným inštitúciám. K odborným poslaniam zoo patrí výchova k vzťahu k zvieratám, rôzne výučbové programy, propagácia ochrany prírody, popularizácia zoológie, poučenia o diverzite zvieracieho sveta a chove ohrozených druhov, pretože pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie. Zoologické záhrady môžu výchovne a edukačne vplývať na verejnosť v oblasti životného prostredia a ochrany biodiverzity. Preto podporujeme rôzne kampane (Silent Forest, Ukradnutá divočina) a nechceme ani nebudeme sa nečinne prizerať, ako vplyvom ľudí a ich činnosti (vtáčia kriminalita, ničenie biotopov, klimatické zmeny, ťažba dreva, poľnohospodárska expanzia, intenzifikácia zásahy do krajiny) hynú mnohé živočíšne druhy.
Podľa štúdie, ktorú organizovala BirdLife International je medzi 25 miliónmi vtákov 20,2 milióna spevavcov, asi 1,8 milióna vodných vtákov, 700 tisíc hrdličiek a 100 tisíc dravcov. Tieto vtáky sú strieľané, chytané do sietí, na lep a do rôznych typov pascí. Dôvodom nie je len zábava z lovu a klietkový chov ale množstvo týchto vtáčích obetí sa aj konzumuje. Niektoré krajiny Európskej únie ako sú Taliansko či Francúzsko nedodržujú Európske smernice o ochrane voľne žijúcich vtákov, ani Bonnský a Bernský dohovor.
Cieľom kampane UCSZOO, ktorá bude prebiehať do konca septembra je upozorniť verejnosť na nelegálny lov vtákov ale aj podnietiť záujem médií o tento problém. Štyri bilboardy sú umiestnené na Európskej triede v Prahe a päť v slovenskej metropole na Ivanskej ceste, pri výjazde z letiska, na Trnavskom mýte a na Bajkalskej a Vajnorskej ulici.
História je plná smutných prípadov
Aby nedopadli ako dront, moa či holub sťahovavý…
V posledných storočiach zmizli z našej planéty stovky rastlinných a živočíšnych druhov. Hoci človek vyhubil mnoho druhov aktívnym lovom kvôli potrave alebo zo strachu pred nimi, najkritickejších je ostatných sto rokov. Za toto obdobie sme väčšinu druhov navždy vymazali nie pre získanie potravy, ale zásahmi do prírody, ktoré spôsobili také zmeny životného prostredia, ktoré boli pre tieto druhy neprijateľné a znamenali ich koniec. Správa najstaršej a najväčšej celosvetovej environmentálnej organizácie – Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) – tvrdí, že za posledných 500 rokov zmizlo z našej planéty 762 druhov. Ďalších 58 druhov prežíva iba v umelom prostredí zoologických či botanických záhrad. Tieto čísla sú však v skutočnosti omnoho vyššie, niektoré druhy totiž vyhubíme skôr, ako ich stihneme objaviť…
Koniec dronta
Domovom 20 kilogramov ťažkého vtáka dronta nelietavého bol Maurícius, ostrov v Indickom oceáne východne od Madagaskaru. Hoci na to nevyzeral, jeho najbližšími príbuznými sú holuby. Po zemi sa pohyboval dosť ťažkopádne a pre zakrpatené krídla nemohol lietať. Aj preto bol ľahkou obeťou pre všetkých námorníkov, ktorí sa plavili okolo ostrova. Prvá zmienka o ostrove pochádza z roku 1507 od portugalských moreplavcov. Maurícius bol neobývaný až do roku 1638, keď ho kolonizovali Holanďania. Námorníci ho lovili pre zábavu, potravu a tuk. Dal sa ľahko chytiť, pretože bol nemotorný, pomalý a nebol plachý. Kolonizátori navyše priniesli so sebou mačky, psy a prasatá, ktoré tiež prispeli k jeho vyhubeniu. Dront hniezdil na zemi, v lesnom podraste, a jeho vajcia a mláďatá boli ľahkou korisťou pre domáce zvieratá Európanov. Posledného dronta videli v roku 1681. Keď na Maurícius prišla výprava v roku 1693, už nenašla ani jedného…
Od 2 miliárd k nule
Holub sťahovavý sa na našej planéte vyskytoval v takom počte, až sa zdalo, že jeho populáciu nemôže nič ohroziť. Človek to dokázal. Príbeh vyhynutia holuba sťahovavého patrí medzi tie najtragickejšie. Hoci v roku 1810 sa jeho populácia odhadovala na 2,3 miliardy jedincov, o 89 rokov neskôr nežil ani jediný. Američania ich lovili skutočne vo veľkom – strieľali ich po stovkách a v období hniezdenia holubov dokonca pílili stromy, z ktorých sa im nedarilo tyčou zhodiť hniezda. Zabíjanie ako forma zábavy nebolo v tých časoch ničím výnimočným, ich mäsom dokonca kŕmili ošípané. Zníženie počtu týchto vtákov podporovali aj farmári, ktorí ich považovali za hrozbu pre úrodu. Traduje sa, že posledného voľne žijúceho jedinca mal na svedomí 14-ročný chlapec, ktorý ho zastrelil vzduchovkou. V roku 1909 bola vypísaná odmena za nájdenie preukázateľne hniezdiaceho páru holuba sťahovavého. Nikdy však nebola vyplatená…
Je to v našich rukách
Predpokladá sa, že od vzniku života na našej planéte vyhynulo už 99 percent druhov. Človek tento proces výrazne zrýchľuje. Často ide len o desiatky rokov, kým nejaký druh dokážeme vyhubiť. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Vďaka ľudskej „pomoci“ to môže byť pomerne rýchlo. Ak sa človek bude správať tak ako doteraz, za necelé desaťročie príde planéta o dve tretiny populácie stavovcov. Od roku 1970 vyhynulo 58 percent populácie všetkých stavovcov žijúcich vo voľnej prírode. Túto informáciu priniesla nová štúdia o stave planéty od roku 1970 do roku 2012, na ktorej pracoval Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Podľa správy s názvom Living Planet Report 2016 je všetko len v našich rukách. Pretože ak sa človek bude správať tak, ako sa správal počas skúmaných 42 rokov, už o chvíľu vyhubí dve tretiny populácií voľne žijúcich stavovcov. Autori uvádzajú v správe množstvo príkladov, ako človek zvieratám ničí prirodzené miesta výskytu klčovaním lesov a stavebnou činnosťou. Hovoria v nej aj o gigantických rozmeroch lovu zvierat pre potreby potravinárskeho priemyslu či o klimatických zmenách, ktoré vplývajú na reprodukciu, migráciu či zimný spánok živočíchov. Cieľom správy bolo zdokumentovať celkový stav planéty – jej biodiverzitu, ekosystémy aj dopyt po nerastných surovinách. V ohrození však nie sú len zvieratá. Hoci ľuďom vyhynutie v tejto chvíli nehrozí, ďalšie vyhubenie druhov ovplyvní aj kvalitu našich životov.
Jaroslav Slašťan
